Czorsztyn (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrad v Czorsztyne
(Zamek w Czorsztynie)
zrúcanina stredovekého hradu
pohľad na najvýznamnejšiu časť zrúcaniny hradu - tzv. Baranowského vežu
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Malopoľské vojvodstvo
Dedina Czorsztyn (dedina)
Súradnice 49°26′05″S 20°18′47″V / 49,43472°S 20,31306°V / 49.43472; 20.31306
Štýl gotika
Materiál vápenec
Pre verejnosť verejnosti prístupný, zrúcanina hradu
Stav zrúcanina
Wikimedia Commons: Czorsztyn Castle
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrad v Czorsztyne (poľ. Zamek w Czorsztynie) je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia, nachádzajúca sa na okraji poľskej časti Pieninského národného parku na kopci nad Czorsztynskou priehradou a dedinou Czorsztyn v malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4][5][6][7]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov hradu a panstva Czorsztyn sa objavuje v dokumentoch od roku 1348. Má sa za to, že názov bol odvodený od nemeckého výrazu "Schorstein", alebo "Schorrenstein".[2][5]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcanina hradu Czorsztyn leží na vrchole kopca s názvom Hradný vrch (poľ. Zamkowa Góra) v nadmorskej výške 558 m.n.m. nad bývalým korytom rieky Dunajec, ktoré je dnes premenené na Czorsztynskú priehradu, zhruba 50 metrov nad jej hladinou.[7][5][1][8] Pred vybudovaním priehrady hrad ležal približne 95 metrov nad hladinou rieky Dunajec.[1][8][5][7]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad v Czorsztyne plnil dôležitú funkciu hraničnej pevnosti pri starej diplomatickej ceste, ktorá spojovala Poľsko s Uhorskom.[1][2][3][8][4][5][7]

Pôvodne stál na mieste dnešnej stavby drevený hrad, ktorého vznik nie je známy, je však spomenutý pod názvom Wronin v archívoch z roku 1241, keď poskytol útočisko Bolesławovi Wstydliwemu počas nájazdu Tatárov. Ďalšia zmienka o pôvodnom hrade pochádza z roku 1249, kedy sa spomína ako jeho majiteľ Jan Wydżga.[1][3][5]

Súčasný tehlový hrad bol postavený v priebehu prvej polovice 14. storočia za vlády Kazimíra Veľkého,[5][4][1][2][3][8] ktorý hrad aj niekoľkokrát navštívil, prvýkrát v roku 1335 na svojej ceste na kongres do uhorského Vyšehradu a potom ešte dvakrát v rokoch 1339 a 1369.[1][3][5]

Na prelome na konci 14. storočia sa hrad dostal do správy Zawisza Czarneho, ktorý ho dostal spolu so spišským panstvom za svoje zásluhy v bojoch proti Turkom od uhorského krála Žigmunda I..[1][3]

Pravdepodobne v roku 1400 sa hrad na čas dostal do rúk lúpežnej bandy a oslobodený bol v roku 1402 na príkaz kráľa Vladislava II. Jagela. Sám kráľ Vladislav II. Jagelo navštívil czorsztynský hrad v roku 1412 pri príležitosti turnaja a neskôr na neďalekom hrade Nedeca predal uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému 37 tisíc kôp strieborných pražských grošov za zálohu spišských miest.[1][3]

V roku 1440 na hrade pobýval syn Vladislava II. Jagela, Vladislav III. počas prípravy ťaženia proti Turkom.[1][3]

V prvej polovici 17. storočia mal hrad na starosti správca Baranowski, známy svojím zlým prístupom k poddaným. Sťažnosť na neho podalo kráľovi dokonca mesto Krościenko, keďže obyvateľom okolitých dedín zakazoval rybolov v Dunajci a zavádzal nové dane k vlastnému obohateniu. Ničmenej za jeho správy hrad dosiahol najväčšieho rozmachu a boli v ňom postavené najdôležitejšie stavby vrátane dodnes dochovanej Baranowkého veže.[1][3][8]

V roku 1651 bol hrad dobytý povstaleckými roľníkmi pod vedením Aleksandra Kostku-Napierského. Hrad bol v tej dobe prakticky prázdny, pretože jeho správca Jerzy Platenberg bol na ťažení na území dnešnej Ukrajiny proti kozáckemu hajtmanovi Bohdanovi Chmeľnyckému. Proti povstalcom sa postavil Mikołaj Jordan, starosta Dobczyce s 85 vojakmi, ktorí boli neskôr doplnení na základe apelu biskupa Gembického až na okolo 1000 mužov s niekoľkými deľami. Povstalci po tom, čo pochopili bezvýchodnosť situácie, vydali Aleksandra Kostku-Napierského a svojich dvoch ďalších veliteľov Łętowského a Radockého. Tí boli neskôr odsúdení k smrti a popravení. Ďalším majiteľom hradu sa potom stal Ján Kazimír II. Vasa, ktorý v roku 1655 utiekol z Poľska pred Švédmi.[1][2][3]

V 18. storočí bol hrad niekoľkokrát poškodenými príslušníkmi rôznych vojsk[7][1][3][8] v priebehu dynastických sporov medzi Augustom III. a Stanislawom Leszczyńskim. V roku 1735 boli hrad a okolie zpľundrované ruským vojskom, ktoré priniesol správca Spiša Teodor Lubomirski. V roku 1769 bol hrad nakrátko obsadený vojskami poľskej šľachty združenými do takzvanej Barskej konfederácie (poľ. Konfederacja barska), ale čoskoro boli vyhnaní rakúskym vojskom.[1][3]

Posledným vlastníkom hradu bol správca Józef z obce Potok na Monasterzyskach. Hrad bol v jeho správe až do jeho smrti v roku 1797, aj keď samotný správca hrad opustil už v roku 1790, kedy zhorela celá strecha a aj iné časti hradu v dôsledku zásahu bleskom. Po smrti ženy správcu Józefa, Józefy Potockej sa hrad dostal pod správu rakúskej vlády.[1][2][8]

V roku 1819 czorsztynské panstvo odkúpil Jan Maksymilian Drohojowski a vo vlastníctve jeho rodiny hrad ostal až do roku 1945, [1] kedy sa stal majetkom štátu.[3][7]

Od roku 1951 prebiehali na hrade reštauračné a konzervačné práce, ktoré trvali až do 80. rokov 20. storočia a dnes je zrúcanina prístupná návštevníkom.[3][1][2] V priebehu rekonštrukcie boli niektoré časti zbúrané, jeho najdôležitejšia časť, takzvaná Baranowského veža však bola zakonzervovaná.[2] Ďalšia rekonštrukcia prebehla v roku 1989[3] a odvtedy je hrad v správe poľského Pieninského národného parku (poľ. Pieniński Park Narodowi).[1][2][3] Hrad bol sprístupnený návštevníkom v priebehu roku 1996[3] a zároveň sa stal súčasťou Pieninského národného parku.[5]

Hrad bol pôvodne postavený v gotickom slohu, mal niekoľko brán a obranných veží, komerčné budovy, ubytovňu pre vojsko, zbrojnicu a stajne, kde sa zmestilo až 50 koní. Neskôr v priebehu správy Baranowského sa dočkal mnohých rozšírení a prístavieb a znateľne sa zlepšila jeho obranná funkcia.[5][6] Celkovo sa hradný areál delí na tri časti, horný, stredný a dolný hrad. Najvýznamnejšia časť hradu, takzvaná Baranowského veža je štvorposchodová, nahradila bránu a bola prispôsobená na použitie delostrelectvom. Obytné budovy sa nachádzali v juhovýchodnej časti hradného komplexu a v oblasti stredného hradu sa nachádzali komerčné budovy. Ďalšie obytné budovy ležali v areáli horného hradu, kde sa nachádzala aj pozorovateľna, sklady a veľký rezervoár na dažďovú vodu.[6]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrad bol postavený ako hraničná pevnosť a mýtna budova, ktorá sa nachádzala vo vnútornom nádvorí hradu bola zpočiatku vo vlastníctve rádu chudobných klarisiek a až neskôr sa stala tak ako zvyšok hradu kráľovským majetkom.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r zamekwczorsztynie.pl [online]. [Cit. 2019-05-07]. Dostupné online. Archivované 2019-05-07 z originálu.
  2. ↑ a b c d e f g h i j pieniny.net.pl
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q mojamalopolska.pl
  4. ↑ a b c zamek-w-czorsztynie.pl
  5. ↑ a b c d e f g h i j pieninypn.pl
  6. ↑ a b c zamki.res.pl
  7. ↑ a b c d e f pieniny.com
  8. ↑ a b c d e f g trzykorony.pl
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Czorsztyn_(hrad)&oldid=7699787“