Démonológia

Démonológia je veda o démonoch v rámci náboženskej viery a mytológie. V závislosti od kontextu sa môže vzťahovať na štúdium v rámci teológie, náboženskej doktríny alebo okultizmu. V mnohých náboženstvách sa týka štúdia hierarchie démonov.

Démoni môžu byť neľudské, oddeliteľné duše alebo prevtelení duchovia, ktorí nikdy neobývali telo.

Výskyt démonov

"Nočná mora", 1800, od dánskeho maliara Nicolai Abraham Abildgaard.

Podľa niektorých spoločností sú všetky záležitosti vesmíru pod kontrolou duší, z ktorých každá vládne určitému " elementu" alebo dokonca objektu a sama je podriadená vyššiemu duchovi.

Napríklad Inuiti vraj veria v duchov mora, zeme a oblohy, vetrov, oblakov a všetkého v prírode. Každý záliv na morskom pobreží, každý bod, každý ostrov a výrazná skala má svojho strážneho ducha. Všetci sú potenciálne zlomyseľní a treba ich uprosiť odvolaním sa na znalosť nadprirodzených javov.

Tradičná kórejská viera tvrdí, že v prírode žije nespočetné množstvo démonov, ktorí obývajú predmety v domácnosti a sú prítomní na všetkých miestach.

Porfyrios z Týru, ale aj zakladatelia Kresťanskej cirkvi verili, že svet je obývaný duchmi. Praotcovia cirkvi dokonca tvrdili, že démoni prijímajú pocty určené pohanským bohom.

Charakterizácia démonov

Nie vo všetkých kultúrach sú všetci démoni považovaní za zlomyseľných. V Strednej Afrike kmeň Mpongwe verí v rôznych miestnych duchov, rovnako ako Inuiti, ale väčšinou ich považujú za neškodných.

Mnohí duchovia, najmä tí, ktorí sa vzťahujú na prírodné procesy, sú často považovaní za neutrálnych alebo dobrotivých.

Typy

Démoni sú všeobecne klasifikovaní ako duchovia, o ktorých sa predpokladá, že vstupujú do vzťahov s ľudskou rasou. Tento pojem zahŕňa:

1. anjelov v kresťanskej tradícii, ktorí upadli do nemilosti,
2. zlovestných džinov,
3. kulty
4. duchov alebo iných zlomyseľných revenantov.

Nevymenované boli duše, ktoré sú chápané ako obyvatelia iného sveta. Tak ako bohovia nemusia byť nevyhnutne duchovní, aj démoni môžu byť považovaní za telesných; napríklad upíri sa niekedy opisujú ako ľudské hlavy s vnútornosťami, ktoré vychádzajú z hrobu, aby počas nočných hliadok útočili na živých.

Viera v démonov siaha do histórie mnohých tisícročí. Zoroastriánska viera učí, že existuje 3 333 démonov, pričom niektorí z nich majú špecifické temné povinnosti, ako je vojna, hlad, choroby atď.

Staroveké mezopotámske náboženstvo

Staroveký sumerský odtlačok pečate zobrazujúci boha Dumuzi, ktorého v podsvetí mučia démoni.

Starovekí Mezopotámci verili, že v podsvetí (označovanom "Kur") žije mnoho démonov, ktorí mohli niekedy opúštať podsvetie a terorizovať smrteľníkov na zemi.

Abrahámske náboženstvá

Judaizmus

Judaizmus nemá démonológiu ani súbor učení o démonoch. Používanie mena "Lucifer" vychádza z proroka Izaiáša 14, 3 - 20, z pasáže hovoriacej o porážke babylonského kráľa, ktorý mal udelený titul v angličtine - Day Star alebo Morning Star (v latinčine lucifer, čo znamená "nositeľ svetla", zo slov lucem ferre).

V židovských stredovekých mýtoch a povestiach existuje viacero prípadov, kde sa hovorí o démonoch.

Kresťanstvo

Mučenie svätého Antona (1488) od Michelangela, vyobrazujúci svätého Antona napadnutého demónmi

Muž, na ktorého útočí 7 smrteľných diablov.

Kresťanská démonológia vychádza predovšetkým z Biblie (Starého a Nového zákona) a jej exegéz, spisov ranokresťanských filozofov a pustovníkov, tradícií a legiend prevzatých z iných vierovyznaní.

Niektorí vedci sa domnievajú, že pôvod ranej starozákonnej gréckej démonológie možno spájať s dvoma odlišnými a často konkurenčnými mytológiami zla - adamovskou a henochovskou.

Adamovská tradícia spája démonov s hriechom zapríčinineným hadom, ktorý zviedol Adama a Evu v rajskej záhrade.

Raná Henochovská tradícia spája démonov s pádom anjelov v predveľkonočnom období. Zakladá sa na príbehu o padlých Strážcoch, ktorých viedol Azazel.

V kresťanských dejinách písali o démonoch mnohí autori s rôznymi účelmi.

Teológovia ako Tomáš Akvinský písali o správaní, ktorého by si kresťania mali byť vedomí, zatiaľ čo lovci čarodejníc ako Heinrich Kramer písali o tom, ako vyhľadávať ľudí, ktorí boli zapletení s démonmi, a čo s nimi robiť.

Niektoré texty, ako napríklad Lemegeton alebo Grimoár pápeža Honória, obsahujú návod, ako v mene Boha privolať démonov. Tieto texty boli zvyčajne podrobnejšie, uvádzali mená, hodnosti a opisy démonov jednotlivo a kategoricky. Väčšina kresťanov tieto texty odmieta alebo označuje za diabolské alebo vymyslené.

Nie všetci kresťania veria, že démoni existujú v doslovnom slova zmysle. Niektorí veria, že exorcizmus v Novom zákone bol pôvodne súčasťou liečebných obradov pre to, čo dnes považujeme za epilepsiu, duševné choroby atď.

Islam

Islam nemá zhrnutú hierarchiu démonológie. Aj keď sa niektorí moslimskí učenci pokúsili klasifikovať džinov a démonov, neexistuje žiadna ustálená klasifikácia a pojmy sa môžu odlišovať.

Za významnú klasifikáciu sa považuje klasifikácia al-Džahíza:

• Anjel: Stvorenie stvorené zo svetla.

• Amir: džin, ktorý žije medzi ľuďmi

• Šajtán: zlomyseľný a vzdorujúci džin

• Marid: silnejší druh džinov, ktorý sa snaží ukradnúť informácie z neba

• Ifrit: najmocnejší typ džinov

Budhizmus

Tradícia budhizmu hovorí o existencii pekiel obývaných démonmi, ktorí trápia hriešnikov a pokúšajú smrteľníkov k hriechu alebo sa snažia prekaziť ich osvietenie, pričom hlavným pokušiteľom je démon menom Mara, "knieža temnoty" alebo "Zlý" v sanskritských prameňoch.

Hinduizmus

Védske spisy opisujú súbor duchov ("Vétala", " Rákšasa", "Bhúta" a "Pishacha"), ktorých možno zaradiť medzi démonov. Títo duchovia sú duše bytostí, ktoré spáchali určité hriechy. Ako očistný trest sú odsúdení na dlhé putovanie bez fyzickej podoby, až do znovuzrodenia.

Zoroastrianizmus

Tradícia zoroastrianizmu hovorí o Ahura Mazdá ako o sile dobra Spenta Mainyu, ktorá nakoniec zvíťazí v kozmickom boji so zlou silou známou ako Angra Mainyu alebo Ahriman.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Demonology na anglickej Wikipédii.