Džoser

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Džoser

Djoser statue.jpg

Kultová sediaca socha Necericheta Džosera

Obdobie panovania
3. dynastia
okolo 2665 – 2645 (±25) pred Kr.

Vlastné meno

G39 N5
Hiero Ca1.svg
S12 G5
Hiero Ca2.svg

(Reov syn) Nubhor (nwb ḥr.(w)) – Zlatý Hor

Trónne meno

M23
t
L2
t
Hiero Ca1.svg
R8 D21
F32
S12
Hiero Ca2.svg

Necerichet-nebu (nṯrj-ẖt-nbw) – Zlatý miláčik boha

Horovo meno

G5
R8 D21
F32
Srxtail2.GIF

(Hor) Necerichet (nṯrj-ẖt) – Miláčik boha

Meno Oboch paní

G16
R8 D21
F32
S12

(Nebti) Necerichet-nebu (nb.tj nṯrj-ẖt-nbw)
Zlatý miláčik oboch paní

Meno Zlatého Hora

G8
N33
S12

Nebu-Re (nbw-rˁ) – Reov zlatý

Turínsky zoznam kráľov

V10A D45
r
M17 X1 G7 V11A G7

III./5: Džoser-it (ḏsr-jt) – Zbožný vládca

Abydoský zoznam kráľov

Hiero Ca1.svg
HASH D45 V17
Hiero Ca2.svg

16: … džoser-sa (…-ḏsr-s3) – … zbožný ochranca

Sakkársky zoznam kráľov

Hiero Ca1.svg
D45
r
Hiero Ca2.svg

12: Džoser (ḏsr) – Zbožný

Grécke formy mena Τοσορθρος (Manetó SIA)
Latinské formy mena Sesorthus (Manetó EK)
Hrobka Stupňovitá pyramída v Sakkáre

Džoser (staroeg. ḏsr – „Posvätný“ alebo „Zbožný“) alebo Necerichet (staroeg. nṯrj-ẖt – „Miláčik boha“) bol pravdepodobne druhým panovníkom 3. dynastie starovekého Egypta a prvým panovníkom Starej ríše, ktorý si nechal vystavať pyramídu (dnes Stupňovitá pyramída v Sakkáre).

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Džoser sa vyskytuje až v textoch zo Strednej ríše a pôvodne to bol epiteton legendárneho faraóna. Spomína sa aj na Turínskom zozname kráľov ako Džoser-it (staroeg. ḏsr-jt – „Zbožný vládca“) a v Manetónových Aigyptiakach v gréckej podobe Tosorthos. Za života bol známy pod menom Necerichet. Aj Manetó spomína istého Necherofa, v Turínskom zozname kráľov ako Nebka, ktorý by mal byť prvým vládcom dynastie. Mnohí egyptológovia sa dnes domnievajú, že Džoser bol prvým faraónom dynastie a upozorňujú na to, že poradie, v ktorom sú spomínaní Chufuovi predchodcovia na Westcarovom papyre, naznačuje, že Nebka by mal byť umiestňovaný medzi Džosera a Huneja, nie pred Džosera. V nedávnej dobe poukázal anglický egyptológ Toby Wilkinson na fakt, že na pohrebných pečatiach na vstupe do hrobky faraóna Chasechemueja, posledného vládcu predchádzajúcej 2. dynastie, sa objavuje meno Džosera, nie Nebky. To by znamenalo, že Chasechemueja pochoval, a teda jeho nástupcom sa stal, Džoser[1].

Dĺžka vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Manethóna Džoser vládol Egyptu 29 rokov, zatiaľ čo Turínsky zoznam kráľov uvádza len 19 rokov. Pretože za Džoserovho života boli uskutočnené niektoré náročné stavebné projekty, najmä v Sakkáre, podľa niektorých musel faraón vládnuť aspoň po tri desaťročia. Manethónov údaj sa javí ako presnejší s ohľadom na Wilkinsonove dáta získané roku 2000 z Palermskej dosky, ktoré spomínajú začiatok aj koniec Džoserovho panovania. Wilkinson uvádza, že podľa Palermskej dosky vládol panovník „28 úplných alebo čiastočných rokov“[2].

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože manželka faraóna Chasechemueja, kráľovná Nimaethap, ako sa zdá, mala titul „Kráľova matka“, podľa niektorých bol Džoser jej synom a Chasechemuej bol jeho otcom. Z obdobia panovania Džosera sú známe tri ženské mená: Inetkaus, Hetefernebti a tretie, ktoré je na záznamoch nečitateľné. Jedna z týchto žien mohla byť jeho manželka, posledná jeho údajná matka Nimaethap.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do Džoserovho zádušného chrámu v Sakkáre

Džoser vyslal niekoľko vojenských výprav na Sinajský polostrov, ktorými si podmanil miestne obyvateľstvo. Rovnaku tu tažil tyrkys a meď. Je možné, že tiež ustálil južnú hranicu Egypta na Prvom nílskom katarakte.

Niekoľko zlomkov nájdených v Iunu (Héliopolis) a Per-Hathore (Pathyris) spomína Džoserovo meno v súvislosti s výstavbou v týchto mestách. Ďalší nápis, ktorý tvrdí, že pochádza z Džoserových čias, ale v skutočnosti sa datuje iba do doby Ptolemaiovcov, rozpráva o tom, ako Džoser prestaval Chnumov chrám na ostrove Abu (Elefantiné), čím ukončil sedemročný hladomor v Egypte. Podľa niektorých ide iba o povesť, každopádne ale dokazuje, že aj dve tisícročia po faraónovej smrti si Egypťania pamätali na veľkého panovníka. Jeho najznámejšou pamiatkou je Stupňovitá pyramída, prvá svojho druhu, ktorá slúžila ako vzor pre ďalších faraónov.

Maľovaná vápencová socha faraóna Džosera v Egyptskom múzeu v Káhire je najstaršia známa egyptská socha životnej veľkosti. Bola objavená počas vykopávok v Sakkáre v rokoch 1924 – 1925. Dnes je na jej mieste v Sakkáre umiestnená kópia zo sadry.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ilustrovaná encyklopedie starého Egypta, Praha 1997.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Toby Wilkinson, Early Dynastic Egypt, Routledge, 1999, pp.83 & 95
  2. Toby Wilkinson, Royal Annals of Ancient Egypt, pp.79 & 258

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Džoser
Vladárske tituly
Predchodca
Nebka alebo Chasechemuej
Egyptský faraón
2690/26402670/2620
Nástupca
Džoser-Teti