Damatrios (sochár)
Damatrios (starogr. Δαμάτριος) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1][2]
Z tvorby gréckeho sochára Damatria sa zachoval fragment reliéfneho vlysu náhrobnej stély Hierónyma z lýkijského mesta Tlós s nápisom, nájdený v roku 1900 v archeologickej lokalite mesta Ialysos na ostrove Rodos.[3] Podľa paleografických čŕt písma, nápis (so signatúrou autora) datujú do druhého stor. pred Kr.[2]
| Ἱερωνύμου τοῦ Σιμυλίνου Τλώιου; Δαμάτριος ἐποίησε. | Hierónymovi synovi Simylina z Tlósu; Damatrios to zhotovil [4] |
Signatúra Damatria neuvádza meno jeho otca a ani domovskú krajinu. Keďže Damatrios je dórska verzia mena Démétrios, zrejme bol miestnym sochárom (na ostrove Rodos sa hovorilo dórskym dialektom [5]). Signatúra je pod vlysom vytesaná menšími písmenami, pričom meno zosnulého Hierónyma z Tlósu je napísané väčšími písmenami vyššie. Hierónymos je stotožňovaný s peripatetickým filozofom z prelomu 3. a 2. stor. pred Kr.[6]
Hierónymov mramorový náhrobný naiskos (starogr. ναΐσκος – akési zmenšené priečelie chrámu s výklenkom, s rámom pre reliéf[7]) s reliéfnymi vlysmi, (Berlín, antikenmuseum ev. č. 1888) [8] zobrazuje tri scény. Dve vpravo, ktoré oddeľuje stĺpik, sú spojené s podsvetím (zľava Hermes stojí pred Persefonou, za ktorou tróni Hádes, ďalšie postavy zrejme zobrazujú duše zosnulých, okrídlená žena a ženská postava vystupujúca zo zeme, sú možno personifikácie, ktoré dotvárajú scénu úplne vpravo.[8]) zatiaľ čo ľavá scéna zobrazuje štyri svetské postavy (možno ich pôvodne bolo päť). Jedna predstavuje sediaceho bradatého muža (podľa archeológov F. Hillera a C. Roberta) držiaceho v rukách roztvorený zvitok (knihu), z ktorého zrejme robí výklad, pretože jeho pohľad je upretý na dvoch poslucháčov, ktorí sa naňho pozorne pozerajú. Jeden stojí a opiera ruku o sedadlo, druhý sediaci sa predkláňa. Tretia postava vzadu si položila ruku na rameno stojaceho poslucháča. Nie je to škola, pretože postavy zobrazujú mužov, nie chlapcov. Keďže Hierónymos je uvedený v zozname rodských filozofov, takmer s istotou môžeme dospieť k záveru, že je to miesto jeho filozofickej prednášky. Hiller umiestňuje dátum jeho smrti do roku okolo 150 pred Kr.[9]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ian Jenkins, Geoffrey B. Waywell. Sculptors and Sculpture of Caria and the Dodecanese. London : Trustees of the British Museum, 1997. ISBN 978-07-1412-212-0. S. 72.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Damatrios [1]
- ↑ SEG. Alphen aan den Rijn : Sijthoff & Noordhoff, 2005. ISBN 978-90-5063-459-5. S. 301.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Rhodes and S. Dodecanese (IG XII,1) Hermes 37 (1902) 121-146 [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 252.
- ↑ Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 41.
- ↑ Otto Muneles, Milada Vilímková. Starý židovský hřbitov v Praze. Praha : Státní pedogogické nakladatelství, 1955. S. 26.
- ↑ a b Margaret M. Miles. A Companion to Greek Architecture. Hoboken : John Wiley & Sons, 2016. ISBN 978-11-1832-761-6. S. 381.
- ↑ John Undershell Powell, Eric Arthur Barber. New Chapters in the History of Greek Literature, Second Series. New York : Biblo & Tannen Publishers, 1974. ISBN 978-08-1960-287-9. S. 86-87.