Daskalovov dom (Triavna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daskalovov dom
(Даскаловата къща)
obrodenecký dom
celkový pohľad na budovu z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Gabrovo
Okres Triavna
Mesto Triavna
Súradnice 42°51′54″S 25°29′13″V / 42,86500°S 25,48694°V / 42.86500; 25.48694
Autor Dimităr Ošaneca,
Ivan Bočukoveca
Štýl trevnenský typ obrodeneckého domu
Vznik 1808
Výstavba 1804 – 1808
Stav zachovalý, reštaurovaný
Wikimedia Commons: Daskalov House, Tryavna‎‎‎‎
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Daskalovov dom (bulh. Даскаловата къща‎ – Daskalovata kăšta)[1][2][3][4][5][6][7][8] je dom zo začiatku 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[3][4][5][6][7][8]

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[1][2][3][4][7] národného významu.[1][2][4][7]

Dom je jedným z desiatich objektov trevnenského Špecializovaného múzea rezbárskeho a zografského umenia.[9] Ide o jeden z najvýznamnejších obrodeneckých domov v Bulharsku. Mimoriadne cenená je najmä umelecká drevorezba na stropoch miestností.[3][5] Stavba dokonale spája v jeden celok dve významné tradičné trevnenské remeslá – staviteľstvo a rezbárstvo.[4]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Daskalovov dom sa nachádza v historickej časti mesta Triavna na ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“, doslova ulica P. R. Slavejkova) č. 27.[4][1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z priestoru čardaku na historickú časť Triavny

Výstavba prebiehala v rokoch 1804 až 1808.[3][4][5][7] Dom nechal postaviť trevnenský kupec s ružovým olejom a hodvábom, chadži Christo Daskalov[3][4] pre svojich dvoch synov Kănča a Nikifora, a ich rodiny, z ktorých každá mala obývať jednu z bytových jednotiek na poschodí domu.[4]

11. novembra 1871 v dome Vasil Levski zorganizoval stretnutie za účelom ustanovenia revolučného výboru v Triavne. Angel Kănčev pri tejto príležitosti prečítal ústavu Bulharského revolučného centrálneho výboru. V priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny slúžil dom ako sídlo štábu veliteľa tzv. Ľavej kolóny, generálporučíka Sviatopolka-Mirského.[4]

V roku 1960 bol dom odkúpený od majiteľov za účelom otvorenia múzea a v roku 1961 prebehli na budove reštauračné práce.[4] 27. mája[4] 1962 bola budova otvorená pre návštevníkov ako múzejný objekt.[4][6] 23. októbra 1963 bolo v budove oficiálne otvorené samotné trevnenské Špecializované múzeum rezbárskeho a zografského umenia.[4][6]

V roku 1967 stavba získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1][2][4]

Ďalšie reštauračné práce na budove prebehli v rokoch 1978 (strecha budovy) a 2013.[4]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Autormi domu sú významní predstavitelia trevnenskej umeleckej školy, Dimităr Ošaneca[4][3] a Ivan Bučukoveca[3] (spomínaný aj ako Ivan Bočukoveca).[4][5]

Dom je jedným z najcharakteristickejších a najvýznamnejších predstaviteľov bulharského obrodeneckého domu.[5] Typovo ide o ranoobrodenecký[4] a symetrický typ.[3][4]

Celkový opis[upraviť | upraviť zdroj]

Celkový pohľad na budovu zo západu od hlavného vchodu do areálu

Dom sa nachádza v centrálnej časti priestranného dvora, približne 25 metrov od vstupnej brány do dvora. Je ohradený masívnou kamennou stenou, v ktorej sa nachádzajú malé obranné stavby. Do areálu sa vchádza masívnou drevenou bránou.[4]

Dom samotný stojí na zastavanej ploche približne 160 m².[4] Je dvojposchodový.[3][8] Prízemie je masívne a kamenné.[3][4] Postavené je z lámaných kameňov. Hrúbka stien dosahuje približne 70 centimetrov.[4] Nadzemné poschodie pozostáva z konštrukcie z drevených trámov medzi ktorými sa nachádza výplň.[3][4] Vo východnej fasáde domu sa nadzemné poschodie arkierovo rozširuje nad prízemím.[8]

Strecha domu je pokrytá kamennými doskami.[8]

Prízemné poschodie[upraviť | upraviť zdroj]

V prízemnej časti domu boli predovšetkým hospodárske úžitkové miestnosti,[3][8] nachádzalo sa tam však aj niekoľko plnohodnotných obytných miestností.[8] Do prízemnej časti domu vedú dva vchody, jeden z dvora smerom k ulici a druhý z vnútorného dvora, pričom pri vchodoch sa nachádzajú taktiež schodiská, ktoré spájajú prízemie s nadzemným poschodím.[8]

Nadzemné obytné poschodie[upraviť | upraviť zdroj]

V nadzemnej časti domu sa nachádzalo šesť obytných miestností, pred ktorými sa rozprestiera rozľahlý čardak (priestor pred miestnosťami v obrodeneckých domoch).[3] Nadzemná obytná časť je symetricky rozdelená na dve rovnaké bytové jednotky.[4]

Centrálnu časť pred miestnosťami na poschodí tvorí čardak, ktorý spája do jednotného celku dve oddelené symetrické obytné jednotky na poschodí.[5] Do priestoru čardaku vedie z prízemnej časti domu kryté drevené schodisko.[4] Každá z obytných jednotiek pozostávala z troch účelovo totožných miestností. Išlo o tzv. kăšti (druh veľkej obytnej miestnosti s ohniskom v bulharských obrodeneckých domoch), tzv. sobu (spálňa) a hosťovskú miestnosť.[4]

Stropná drevorezba[upraviť | upraviť zdroj]

Reliéf májového slnka, ktorého autor je Dimităr Ošaneca
Reliéf májového slnka, ktorého autor je Ivan Bučukoveca

V dvoch miestnostiach na poschodí sa nachádzajú mimoriadne cenné stropné drevorezby zobrazujúce májové slnko. Vytvorili ich staviteľskí a rezbárski majstri Dimităr Ošaneca a Ivan Bučukoveca, ktorí navrhli aj samotný dom. Každý z nich vytvoril v rámci umeleckej súťaže jedno slnko.[3][7][6] Zaujímavosťou je, že Ivan Bučukoveca bol žiakom Dimităra Ošanecy[7][6] a taktiež, že ich zápas je pokladaný za prvú umeleckú súťaž v Bulharsku.[6] Drevorezby boli zhotovené v máji 1808.[7] V 70. rokoch 20. storočia prebehli na obidvoch stropných drevorezbách konzervačné práce.[4]

Múzeum Daskalovov dom[upraviť | upraviť zdroj]

Z expozície múzea

Múzeum Daskalovov dom (bulh. Музей Даскаловата къща‎ – Muzej Daskalovata kăšta) bolo v dome otvorené v roku 1962.[6]

V múzeu sa nachádza expozícia, ktorá predstavuje rezbárske umenie v Triavne.[3][5]

V rámci expozície sú predstavené napríklad:

  • samotné vzácne stropné drevorezby v dome[7]
  • replika rezbárskej dielne[7] z polovice 19. storočia[4]
  • inštrumentárium[7]
  • exponáty, sledujúce vývojové etapy rozvíjania trevnenskej rezbárskej školy[7][4]
  • kolekcia z dreva vyrezávaných figúr, ktoré predstavujú bulharských cárov, ako aj dejateľov bulharského národného obrodenia
  • kolekcia drevených úžitkových predmetov zhotovených jedným z posledných predstaviteľov trevnenskej rezbárskej školy, Genčom Marangozovom[7][4]

V rámci ukážky vývoja a etáp trevnenskej rezbárskej školy sú v rámci expozície predstavené všetky tri typy trevnenskej drevorezby, teda ovčiarsky typ, svetský typ a duchovný typ drevorezby.[4]

Kolekcia diel Genča Marangozova predstavuje predovšetkým basreliéfy dejateľov z obdobia bulharského národného obrodenia, ako aj dejateľov macedónsko-adrianopolského revolučného hnutia. Zhotovené boli v rokoch 1913 – 1922 a múzeum ich odkúpilo v roku 1969. Do priestorov Daskalovovho domu boli premiestnené v roku 1986 (dovtedy boli od odkúpenia vystavené v priestoroch trevnenskej tzv. Starej školy).[4]

Expozícia bola v priebehu rokov niekoľkokrát obnovovaná a prerábaná, pričom posledné prerábanie prebiehalo od novembra 2002 do marca 2003.[6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu,[1][2][4][7]

Rok vyhlásenia: 1967[2][4][1]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[1][2]

Názov na zozname kultúrnych pamiatok: Daskalovata kăšta (bulh. Даскаловата къща, doslovne: Daskalovov dom)[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • pohľad na areál domu zo západu
    pohľad na areál domu zo západu
  • pohľad na areál domu z juhu
    pohľad na areál domu z juhu
  • pohľad na dom zo severovýchodu
    pohľad na dom zo severovýchodu
  • severná fasáda budovy
    severná fasáda budovy
  • západná fasáda budovy
    západná fasáda budovy
  • pohľad na kryté schodisko, ktoré spája prízemie s nadzemným obytným poschodím
    pohľad na kryté schodisko, ktoré spája prízemie s nadzemným obytným poschodím
  • v priestore čardaku
    v priestore čardaku
  • v priestore čardaku
    v priestore čardaku
  • v priestore čardaku
    v priestore čardaku
  • miestnosť na spanie – tzv. soba
    miestnosť na spanie – tzv. soba
  • pohľad z čardaku do dvora
    pohľad z čardaku do dvora
  • z expozície
    z expozície
  • z expozície múzea
    z expozície múzea
  • z expozície múzea
    z expozície múzea
  • z expozície – replika rezbárskej dielne
    z expozície – replika rezbárskej dielne

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g Регистри | Община Трявна [online]. tryavna.bg, 2017-06-26, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1688.
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 36 – 38.
  5. ↑ a b c d e f g h BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 13.
  6. ↑ a b c d e f g h i DIMITROVA, Irina; GORANOVA, Lidija. 50 godini – Specializiran muzej za rezbarsko i zografsko izkustvo – gr. Triavna – Bibliografija. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2013. 100 s. ISBN 978-954-579-977-8. S. 3 – 4.
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 18 – 19.
  8. ↑ a b c d e f g h STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 479 – 482.
  9. ↑ Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2023-11-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daskalovov_dom_(Triavna)&oldid=7790869“