Deň, ktorý neumrie
| Deň, ktorý neumrie | |
|---|---|
| Originálny názov | Deň, ktorý neumrie |
| Žáner | Vojnový film |
| Dĺžka | 90 minút |
| Štát | Česko-Slovensko |
| Pôvodný jazyk | slovenčina |
| Rok | 1974 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Martin Ťapák |
| Scenár | Ivan Bukovčan |
| Hudba | Svetozár Stračina |
| Kamera | Beňo Krivošík |
| Strih | Maximilián Remeň |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Deň, ktorý neumrie je film režiséra Martina Ťapáka z roku 1974. Je zasadený do obdobia Slovenského národného povstania. Zobrazuje drámu muža, ktorý neznáša vojnu a zabíjanie, a preto dezertuje z východného frontu a vracia sa domov. Tu sa pridáva k povstalcom, ako guľometčík v obrnenom vlaku, s cieľom pomstiť ťažké zranenie svojej manželky, ktoré jej spôsobil nemecký dôstojník.
Film zobrazuje udalosti Slovenského národného povstania. V tom povstalecká armáda skutočne použila tri pancierové vozne – vlaky Masaryk, Hurban a Štefánik.
Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Štefan Kvietik – Matúš
- Radoslav Brzobohatý – Ritter
- Emília Vášáryová – Anka
- Ivan Rajniak – Balogh
- Július Vašek – Birc
- Brigita Hausnerová
- Martin Ťapák
- Dušan Tarageľ – Čilík
- Milan Kňažko – kpt. Podhorec
Vlak[upraviť | upraviť zdroj]
Pre tento film bola vyrobená replika povstaleckého obrneného vlaku Hurban.[1] Oproti originálnemu vlaku sa líši vežami – namiesto veží z tankov LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85. Tento vlak je dnes vystavený pod Zvolenským zámkom.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport [online]. 2014-09-01, [cit. 2020-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Na hrdinov z pancierových vlakov sa často zabúda [online]. HistoryWeb.sk, [cit. 2020-04-08]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Deň, ktorý neumrie v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Deň, ktorý neumrie v Internet Movie Database (po anglicky)
|
Tento článok týkajúci sa filmu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |