Dendrochronológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrstvy stromu, sú viditeľné letokruhy

Dendrochronológia (gr. dendron=strom + chronos=čas + logos=učenie, slovo) je odbor dendrológie, ktorá je odborom botaniky a tá patrí pod biológiu. Dendrochronológia sa zaoberá určovaním veku stromov pomocou analýzy letokruhov viditeľných na priečnom reze daného stromu, na pni. V minulosti pracovali dendrochronológovia ručne, teda pozorovaním letokruhov, porovnávaním a rôznymi výpočtami. Dnes sa takto čisto ručne pracuje málokde. Na prácu sa hlavne využívajú počítače a iné technológie.

Hovorí sa, že ako prvý odbornejšie pozoroval letokruhy všestranne nadaný Leonardo da Vinci, ktorý pochopil súvis medzi šírkou letokruhov a zrážkami počas rastu stromu. Riadne vedecké výskumy začali prebiehať až začiatkom 20. storočia, vznikajú dokonca aj laboratóriá a ústavy pre výskum letokruhov.

Základy dendrochronológie[upraviť | upraviť zdroj]

Základné princípy rastu stromov a vzniku letokruhov hovoria o tom, že letokruhy vznikajú vo vegetatívnom období, teda (v miernom klimatickom pásme) v jari a v lete. Pri pohľade na zrezaný strom je jasne vidno, že sú tam dve hlavné farby letokruhov - svetlé a tmavšie. Svetlé sú o niečo redšie ako tmavé, lebo sú to jarné letokruhy rastené po období jesene a zimy, teda po období rastového pokoja. Nastáva rýchly rast pomocou nazbieraných síl. V lete už zas nemá strom toľko energie na rast dreva ako v jari, rastie pomalšie, ale aj o to "kvalitnejšie". Preto má hustejšie, tmavšie drevo. Samozrejme, na rast dreva nevplývajú len základné ročné obdobia, ovplyvňuje ho aj úrodnosť roka, vlhkosť vzduchu a pôdy, zrážky a celková priaznivosť roka alebo jeho obdobia pre rast rastlín. V mimoriadne dobrom roku môžu narásť aj dve jarné vrstvy, alebo počas striedajúcich sa období roka (suché, vlhké) viacero striedajúcich sa jarných a letných letokruhov. Stáva sa aj, že za určitý extrémne neúrodný rok nevyrastie žiadna, prípadne iba jediná, aj to len tenká vrtva dreva.

Dendrochronológia môže pomocou podobných letokruhov určiť provenienciu dreva.

Na Slovensku existujú dendrochronologické laboratória v Bratislave (Katedra archeológie FiFUK) a vo Zvolene (Katedra fyziky, elektrotechniky a aplikovanej mechaniky TU vo Zvolene) a súkromné laboratórium (Ing. Ľubor Paulen - Topoľčany), v Čechách je výskumných pracovísk niekoľko – 4 dendrochronologické laboratóriá (Dendrochronologická laboratoř Ústavu nauky o dřevě Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity, Dendrochronologická laboratoř Botanického ústavu AV ČR, Dendrochronologická laboratoř Archeologického ústavu AV ČR a Dendrochronologická laboratoř Biologické fakulty Jihočeské univerzity) a 2 súkromné laboratóriá (Jaroslav Dobrý - Praha, Josef Kyncl - Brno).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]