Didymos (hudobný teoretik)
Didymos (starogr. Δίδυμος) bol starogrécky hudobný teoretik v 1. storočí pred Kr.[1]
Klaudios Ptolemaios ho nazval mousikós (Harm. II, 13), buď preto, že si ho cenil ako hudobného experta, alebo preto, aby ho odlíšil od alexandrijského učenca Didyma Chalkenterosa (cca * 65 pred Kr.; † 10)[2] Z Didymovho diela O rozdiele medzi Aristoxejčanmi a Pytagorejcami (Περί της διαφοράς των Αριστοξενείων τε και Πυθαγορείων) sú známe len fragmenty, a to prostredníctvom citátov z Ptolemaiovho diela Harmónia (Αρμονικά – Harmonika) a Porfyriovom komentári.[3]
Nižšie je uvedená kompilácia delenia tetrachordov od Ptolemaia, resp. od Didyma (ktorého Ptolemaios parafrázuje). Logaritmy proporcií zodpovedajú intervalom vyjadreným v centoch: 1200 centov je oktáva, 100 centov je ekvidištantný poltón ako presná dvanástina oktávy, 498 centov zodpovedá pomeru kvarty 4:3.[4]
| Tetrachord | Pomer kvarty | Centy |
|---|---|---|
| Diatonický | 9:2 8:7 16:15 |
204 182 112 |
| Chromatický | 6:5 25:24 16:15 |
316 70 112 |
| Enharmonický | 5:4 31:30 32:31 |
386 57 55 |
V hudobnej teórii je syntonická čiarka (alebo syntonická koma), známa aj ako Didymova čiarka, interval medzi dvoma notami s frekvenčným pomerom 81:80 alebo 21,506290 centov (je o 1/12 nižšia ako interval čiarky pytagorejskej [5]).[6][7]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ David Wright. Mathematics and Music. Providence : American Mathematical Soc., 2009. ISBN 978-08-2184-873-9. S. 127.
- ↑ Frieder Zaminer, Thomas F. Ertelt. Geschichte der Musiktheorie: Vom Mythos zur Fachdisziplin : Antike und Byzanz. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1984. ISBN 978-35-3401-200-8. S. 197.
- ↑ Frieder Zaminer, Thomas F. Ertelt. Geschichte der Musiktheorie: Vom Mythos zur Fachdisziplin : Antike und Byzanz. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1984. ISBN 978-35-3401-200-8. S. 89.
- ↑ Stefan Lorenz Sorgner, Michael Schramm. Musik in der antiken Philosophie. Würzburg : Königshausen & Neumann, 2010. ISBN 978-38-2603-393-3. S. 82.
- ↑ Vladimír Novák. Josef K. Sumec. Praha : Nákladem České akademie věd a umění, 1935. S. 89.
- ↑ Serge Donval. Histoire de l'acoustique musicale. Praha : Fuzeau, 2006. ISBN 978-28-4169-152-4. S. 69.
- ↑ Richard Dumbrill. NEMO Near-Eastern Musicology Online. Morrisville : Lulu.com, 2018. ISBN 978-02-4444-000-8. S. 97.