Preskočiť na obsah

Didymos (hudobný teoretik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Didymos (starogr. Δίδυμος) bol starogrécky hudobný teoretik v 1. storočí pred Kr.[1]

Klaudios Ptolemaios ho nazval mousikós (Harm. II, 13), buď preto, že si ho cenil ako hudobného experta, alebo preto, aby ho odlíšil od alexandrijského učenca Didyma Chalkenterosa (cca * 65 pred Kr.; † 10)[2] Z Didymovho diela O rozdiele medzi Aristoxejčanmi a Pytagorejcami (Περί της διαφοράς των Αριστοξενείων τε και Πυθαγορείων) sú známe len fragmenty, a to prostredníctvom citátov z Ptolemaiovho diela Harmónia (Αρμονικά – Harmonika) a Porfyriovom komentári.[3]

Nižšie je uvedená kompilácia delenia tetrachordov od Ptolemaia, resp. od Didyma (ktorého Ptolemaios parafrázuje). Logaritmy proporcií zodpovedajú intervalom vyjadreným v centoch: 1200 centov je oktáva, 100 centov je ekvidištantný poltón ako presná dvanástina oktávy, 498 centov zodpovedá pomeru kvarty 4:3.[4]

Delenie tetrachordov od Didyma
Tetrachord Pomer kvarty Centy
Diatonický 9:2
8:7
16:15
204
182
112
Chromatický 6:5
25:24
16:15
316
70
112
Enharmonický 5:4
31:30
32:31
386
57
55

V hudobnej teórii je syntonická čiarka (alebo syntonická koma), známa aj ako Didymova čiarka, interval medzi dvoma notami s frekvenčným pomerom 81:80 alebo 21,506290 centov (je o 1/12 nižšia ako interval čiarky pytagorejskej [5]).[6][7]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. David Wright. Mathematics and Music. Providence : American Mathematical Soc., 2009. ISBN 978-08-2184-873-9. S. 127.
  2. Frieder Zaminer, Thomas F. Ertelt. Geschichte der Musiktheorie: Vom Mythos zur Fachdisziplin : Antike und Byzanz. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1984. ISBN 978-35-3401-200-8. S. 197.
  3. Frieder Zaminer, Thomas F. Ertelt. Geschichte der Musiktheorie: Vom Mythos zur Fachdisziplin : Antike und Byzanz. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1984. ISBN 978-35-3401-200-8. S. 89.
  4. Stefan Lorenz Sorgner, Michael Schramm. Musik in der antiken Philosophie. Würzburg : Königshausen & Neumann, 2010. ISBN 978-38-2603-393-3. S. 82.
  5. Vladimír Novák. Josef K. Sumec. Praha : Nákladem České akademie věd a umění, 1935. S. 89.
  6. Serge Donval. Histoire de l'acoustique musicale. Praha : Fuzeau, 2006. ISBN 978-28-4169-152-4. S. 69.
  7. Richard Dumbrill. NEMO Near-Eastern Musicology Online. Morrisville : Lulu.com, 2018. ISBN 978-02-4444-000-8. S. 97.