Die Zeit
Die Zeit je nemecký celoštátny týždenník, ktorý vychádza od 21. februára 1946.
Je najčítanejším týždenným periodikom v Nemecku, týždenne sa predá vyše 480 tisíc výtlačkov a počet čitateľov sa odhaduje asi na 1,4 milióna (3.Q 2006, IVW). Jeho vydavateľa, Zeitverlag Gerd Bucerius so sídlom v Hamburgu, vlastní od roku 1996 skupina Verlagsgruppe Holtzbrinck.
Sídlo periodika je od založenia v Hamburgu. Cieľovou skupinou sú predovšetkým ľudia s akademickým, poprípade s vyšším vzdelaním. Politickým postojom je priraďovaný k liberálnym.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé vydanie vyšlo 21. februára 1946 v náklade 25.000 exemplárov ako noviny takzvanej Licencovanej tlače. Podľa mediálnych prieskumov z roku 2005 má dnes okolo 1,43 milióna čitateľov, predajný náklad dosahoval v treťom kvartáli roku 2006 podľa spoločnosti IVW 479 498 exemplárov.
Prvými vydavateľmi časopisu boli Gerd Bucerius, Lovis H. Lorenz, Richard Tüngel a Ewald Schmidt di Simoni. Plánovali vydávať občianske noviny už pred poslednými fázami Druhej svetovej vojny. Prvým šéfredaktorom sa stal Ernst Samhaber. Prvého marca 1946 sa redaktorkou Die Zeitu stala Marion Gräfin Dönhoff, ktorá na rôznych postoch - od roku 1972 až do jej smrti v roku 2002 už ako vydavateľka - spoluvytvárala celé noviny.
V prvých rokoch hospodáril Die Zeit v deficite a musel byť podporovaný ilustrovaným časopisom "Stern", vlastneným Buceriusom. V roku 1955 nastala v časopise redakčná kríza. Tüngel, ktorý sa medzitým stal šéfredaktorom, zverejnil text nacistického štátneho sudcu Carla Schmitta, na čo Marion Gräfin Dönhoff reagovala odchodom z redakcie po desiatich rokoch práce. Krátko na to sa pokúšal prepustiť hlavného šéfa výtlačku Josefa Müller-Mareina, za to ako v článku ostro zkritizoval amerického politika Josepha McCarthyho za jeho prenasledovanie komunistických názorov. Po týchto zisteniach bol Tüngel prepustený, čo bolo súčasne pochopené ako rozhodnutie o zmene politickej línie časopisu.
Ako autorov získal Die Zeit viaceré významné osobnosti, napríklad filológ a kritik Walter Jens písal pod pseudonymom Nomos, alebo tiež spisovateľ a žurnalista Ben Witter. Od 1. júla 1996 patrí Die Zeit k vydavateľstvu Verlagsgruppe Georg von Holtzbrinck GmbH. Obchodný riaditeľ vydavateľstva je Rainer Esser.
Spolupracovníci a sekcie[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní vydavatelia sú bývalý Spolkový kancelár Helmut Schmidt (od roku 1983), Josef Joffe a bývalý Štátny minister kultúry Michael Naumann. Avšak, Die Zeit stále označuje dnes už zosnulú Marion Gräfin Dönhoff za svoju vydavateľku.
Šéfredaktorom je Giovanni di Lorenzo, zastupujúcimi šéfredaktormi sú Matthias Naß (Matthias Nass) a Bernd Ulrich. Redakcia má toho času 115 trvalých zamestnancov a je rozčlenená do desiatich podredakcí (sekcí). Sekcie: Politika so šéfom Martinom Klingsom, Spravodajstvo vedie Hanns-Bruno Kammertöns, Ekonomika je vedená Uwe Heuserom, Vede šéfuje Andreas Sentker, Fejtóny vedie Jens Jessen, Literatúra na čele s Ulrichom Greinerom, Spoločenský život vedie Christoph Amend, Cestovaniu šéfuje Dorothée Stöbener a Šance sú pod vedením Thomasa Kerstana. Ukončenie vydania na zadnej strane je vždy ohliadnutie sa na historickú tému, ktorá má vzťah k súčasnosti, pod titulom "Beh času" (Zeitläufte), ktoré vedie Benedikt Erenz. Každá sekcia má od siedmich do desiatich redaktorov. Časopis si udržuje redakčné kancelárie v Berlíne, Londýne, Bruseli, Paríži, Moskve, vo Washingtone DC a má zahraničných korešpondentov v Ålburgu, Jeruzaleme, Johannesburgu, New Yorku a Pekingu.
Die Zeit sa tlačí v nasledujúcich tlačiarňach: Frankfurtská Societäts-Druckerei v Mörfelden-Walldorfe, Axel Springer AG v Essen-Kettwig a Axel Springer Verlag v Ahrensburgu. O distribúciu sa stará firma Gruner + Jahr, Hamburg.
Po tom, ako bola v roku 1999 vytvorená farebná príloha ZEIT-Magazin, bola následne založená sekcia Spoločenský život, ktorú viedol Andreas Lebert, dnes šéfredaktor časopisu Brigitte. Obzvlášť známe v tejto sekcí sú víkendové stĺpčeky od Haralda Martensteina, vačšinou dosť sarkastické, ale súčasne vtipné filozofovaním na tému "Boh a svet", taktiež je známa aj Wolfram Siebeckova Kuchárska strana. Od 1. júla používa Die Zeit vlastnú ortografiu (takzvanú "Hausorthografie") vytvorenú Dieterom E. Zimmerom, redaktorom sekcie Fejtóny, ktorá sa v niektorých bodoch odchyľuje od úradnej nemeckej ortografie
Doplnkové projekty vydavateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem vydávania týždenníka vydalo vydavateľstvo ďalšie magazíny:
ZEIT Wissen (Zeit Veda) - vedie: Christoph Drösser, Gero von Randow a Andreas Sentker
ZEIT Geschichte (Zeit História) - vedie: Moritz Müller-Wirth, Benedikt Erenz a Dr. Volker Ullrich
ZEIT Studienführer (Zeit Sprievodca štúdiom) - vedie:Thomas Kerstan, Martin Spiewak, Moritz Müller-Wirth
V októbri roku 2006 začal vychádzať nový študentský magazín s titulom ZEIT Campus, ktorý vedie Thomas Kerstan, Martin Spiewak a Moritz Müller-Wirth.
Na základe 15 zväzkovej encyklopédie Brockhaus Enzyklopädie a spolupráce s vydavateľstvom Brockhaus-Verlag vydali rozšírené 20 zväzkové vydanie (spolu s indexom).
Zeit online[upraviť | upraviť zdroj]
Je to verzia časopisu vychádzajúca na internete. Samostatná online redakcia funguje od roku 1996, zaoberá sa informovaním o dennom dianí. Toho času v nej pracuje 30 kmeňových redaktorov, grafikov a technikov a je to 100% dcérska spoločnosť vydavateľstva Zeit-u. Šéfredaktorom je bývalý redaktor tlačeného časopisu Gero von Randow, ktorý je súčasne aj vydavateľ časopisu ZEIT Wissen.
Zeit online sám o sebe tvrdí: „ZEIT online vytvára liberálnu, demokratickú a kritickú verejnosť a chce, aby sa užívatelia na tom interaktívne zúčastňovali. Online redaktor sa hlási, hodnotí, analyzuje, vníma argumenty z iných uhlov pohľadov v diskusí a ponúka nové témy. Veda, výskum a technika sú na ZEIT online aktuálne, zrozumiteľné a dostupné kritike. Okrem toho ZEIT online ponúka svojím užívateľom články k výtvarnému umeniu (zahŕňajúce video), literatúre a hudbe.“
On-line verzia sa v posledných rokoch viditeľne odlišuje od materského časopisu. Stránka sa čo do obsahu, techniky a grafiky líši od tlačenej verzie. Na webových stránkach sa nachádzajú témy určené pre mladšiu cieľovú skupinu. Zatiaľ čo do roku 2004 bola stránka skôr internetovou verziou tlačeného Zeit-u, dnešné správy, analýzy a reportáže sú písané, hovorené alebo natáčané exkluzívne pre webovú stránku. Uverejňované príspevky pochádzajú nielen od členov redakcie, ale aj od ďalších redaktorov Zeit-u a nezávislých autorov. Napriek tomu je naďalej veľká časť ZEIT online tvorená článkami z tlačenej verzie Zeit-u.
Od septembra 2006 existuje časť stránky ZEIT News, ktorá preberá informácie z online verzie berlínskeho denníka Tagesspiegel. Tagespiegel tiež patrí do vydavateľstva Verlagsgruppe Holtzbrinck.