Diskusia:Manažérizmus

nezmysel, toto nikto nepoužíva ani ako pojem, vymažte to--Zajac Vanka 08:06, 21. január 2010 (UTC)

Ale, ale pán kolega. Stačí použiť google a vidím, že pravdivostná hodnota tohoto výroku je FALSE.--MichalT 18:46, 21. január 2010 (UTC)

Odpoveď: ok, pozriem sa na to, zatiaľ som si podobne ako odporúčate naštudoval cez google pojem managering, teda podľa prekladového slovníka manažérstvo, to je ten spor s Brontom. Viete, Wikipedia bude mať za chvíľu ( a možno už teraz má) problém v tom, že sa v rôznych krajinách podľa rôznych jazykových mutácií zjavujú obsahom identické pojmy, ale každá kultúra si ich adoptuje inak. Aj problém pojmu manažérstvo a manažering je v tom, že ho prvotne neprekladali odborníci, ale niekto z komerčnej branže alebo odborník na niečo iné ako na manažment na Slovensku a tak vytvoril k tomuto pojmu v slovenskom jazyku nesprávnu mutáciu a naplnil ho obsahom buď naivne z uhla pohľadu svojho vnímania ( čo je horší prípad), alebo z uhla komerčnej úspešnosti ako dobrý nápad pre odlíšenie sa na trhu. Najmä po roku 1990 rôzni akademici pre potreby originality svojho bádania vymýšľali novotvary, ktoré pletú akurát študujúcich a preťažujú napríklad písomné zdroje ( slová navyše)alebo aj elektronické priestory ( rozdrobujú obsah falošnými novotvarmi). Verte, že si tu odporúčanie beriem vážne a naštudujem to, ale dvadsať rokov lektorujem oblasť manažmentu a to by ste žasli, čo našinec navymýšľa za naivné novotvary na presné anglické pomenovanie. Kto a čo je to vlastne ten zdroj Filit? z ktorého sa i tu čerpá? Je to veľmi naivné. Možno má zásluhu na štarte Wikipedie v slovenskom jazyku, ale teraz je to už aspoň v ekonomickej časti Wikipedie veľmi diletantské a mätúce. K tejto téme by snáď mala ( ak neexistuje) byť nejaká závažná diskusia na Wikipedii, lebo v ére internetu sa pojmy ( i tie novotvary plné diletantstva) šíria ako epidémia. Príklad: Predstavte si, akými násobkami by dnes bol variovaný taký bežný slovenský pojem ako vysávač: mali by sme stránku húver, ale aj prístroj na luxovanie", ale aj vzduchocuc, či prachosávač, možno cez ruskú jazykovú oblasť i pilesós. A nie som si istý, či by v tých stránkach neboli bludy. Takú diskusiu ku previerke odbornosti a používanosti názvov by som privítal.

Záver: Manažerizmus je zmutovaný pojem pre manažment a možno si ho pamätajú študenti zo skúšky od nejakého agilného profesora nejakej školy. Nepoužíva sa v bežnej komunikácii a nájdete ho iba v odbornej publikácii nejakého vedátora, ktorý svoju prácu nemusel dávať korigovať cez jazykovú korektúru. Vy máte pravdu, formálne som FALSE, ale obsahovo to tu akurát mätie. Nerozumiem potom snahe presmerovávania stránok a ich kontrolovania. Však nech si sem píše kto chce čo chce. Ale to dúfam nechceme.--Zajac Vanka 22:38, 21. január 2010 (UTC)

Oznam pre komunitu:

Tak som sa znova pozrel na google, prezrel literatúru o manažmente a výskumníckym prístupom k pojmu manažerizmus som našiel tieto skutočnosti:

1. došlo k neprípustnému novotvaru pojmu manažment

2. novotvar vznikol snahou niektorých nových akademikov (Anne Kjaer a na Slovensku profesorov novo vznikajúcich vysokých škôl najmä z oblasti verejnej správy a pod.)zanechať svoju stopu v teoretickej oblasti, pričom na analogické názvy a obsah slova management v angličtine pripínajú svoje novotvary mätúce akurát študentov.

3.Slovo manažerizmus v prekladovom slovníku: Výsledek překladu „manažerizmus“ Slovník cizích slov: manažerizmus — teorie řízení vycházející z odbornosti a minimální závislosti na politických a ekonomických vztazích Slovo „manažerizmus“ nebylo v anglicko-českém slovníku nalezeno.

4. Obsahovo, ako už zo slovníku cudzích slov vyplynulo, je pojem manažerizmus subjektivizovaným želaním akademika a nie objektívnym vysvetlením dejov či javov v spoločnosti. K tomu iba dodám, že nič také, čo by bolo "minimálne závislé na politických a ekonomických vztazích" neexistuje, to je ako pojem drevokocúr či mačkopes.

5. Z googlu ďalek môžeme vyčítať, že v prípade manažerizmu ide o new public management , teda nový manažment verejnej správy, čo vraj odlišuje spôsob riadenia verejnej správy. Nno. Mám zdokladované, že neexistuje rozdiel v riadení podnikateľskej organizácie a organizácie vo verejnej správe. Bližšie sa to dočítate v prameni Výzvy managementu pro 21.století P.F.Drucker, str.17-18 o premisách manažmentu, Management Press Praha, 2000.

vý Znova potvrdzujem, že ide o subjektívnu snahu akademikov z nových vysokých škôl vytvárať vlastné novotvary a naplniť ich subjektívnymi želaniami bez toho, aby si naštudovali k tomu príslušné pramene a uskutočnili platný a vierohodný výskum. Ak to dovolíme, wikipedia sa stane "babylonskou vežou", ktorá bude akurát vytvárať chaos v hlavách, nebude objektívne informovať.

Je to na Vás, redaktori, ak to dovolíte, celkom rád si aj ja vytvorím nejaké subjektívne novotvary, povedzme manažinkovanie alebo manažkusovanie ale potom prosím nemazať.--Zajac Vanka 08:46, 26. január 2010 (UTC)

Než si začnete na Wikipédii vytvárať „nejaké subjektívne novotvary“ prečítajte si pozorne jedno z našich odporúčaní: Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia. --–Bubamara ♠ 10:00, 26. január 2010 (UTC)

Spojenie

Navrhujem spojiť článok s manažérizmus (riadenie manažérmi), lebo celý ten popis v RS sa týka toho istého pojmu, bez výrazných významových rozdielov, ktoré by si vyžadovali RS.

Oxford dictionary: "Belief in or reliance on the use of professional managers in administering or planning an activity." Dictonary of bussiness uvádza: managerialism = "an outlook that emphasises efficient management, and the use of systems, planning and management practices that improve efficiency."

Akurát ten význam manažérizmus (riadenie manažérmi) eo ipso obsahuje aj ten dôraz na manažérske metódy a efektívnosť. To platí aj vice versa, lebo manažérske metódy používajú manažéri. Rozdeľovať to do dvoch článkov je nezmysel.

Ešte som našiel tretí zdroj https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/managerialism "the application of managerial techniques of businesses to the running of other organizations, such as the civil service or local authorities"

To je vlastne syntéza tých dvoch "významov", ktorá znovu dokazuje, že sa to nedá oddelovať. Akékoľvek užšie analýzy patria do jedného článku.

K tomu "v práve spoločností USA: prúd usilujúci sa o väčšiu kontrolu manažmentu prostredníctvom práva spoločností, pozri manažérizmus (právo spoločností)" som jednak nenašiel zdroj a príde mi to ako niečo vytrhnnuté z kontextu. Daevid (diskusia) 00:27, 2. september 2018 (UTC)

Viacero zdrojov uvádza významy osobitne, takže len všeobecné slovníky z weby nestačia. Napr. manažerizmus. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 421. uvádza vyznamy ekonomický a sociologický. Takže určite nespájať. Vasiľ (diskusia) 01:10, 2. september 2018 (UTC)

OK, síce si stále myslím, že ten sociologický a ekonomický význam spolu súvisia, čo potvrdzuje, že všetkým ostatným wikipédiam stačí jeden článok, ale nechám to tak. Daevid (diskusia) 19:15, 2. september 2018 (UTC)