Diskusia:Príživníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Definícia[upraviť zdroj]

Treba vychádzať z toho čo tam je citované. Ak to nemáš, tak potom úprava definície je dosť postavená na vode. Vasiľ (diskusia) 12:46, 13. jún 2019 (UTC)

Diskutujeme tu o: Príživníctvo alebo sociálny parazitizmus (iné názvy a názvy príslušného jedinca či skupiny pozri nižšie) je stav, keď jedinec, rodina, sociálna skupina alebo vrstva žije na úkor iných ľudí alebo politického a hospodárskeho systému; „žije na úkor“ tu znamená, že dostáva viac než dáva (prácou či zásluhami)[1].

parazitismus sociální. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok II. P – Ž. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 754.

"Definícia" je chybná: problémom pre mňa je táto časť: "že dostáva viac než dáva" (ako kompromis som navrhoval dostáva oveľa viac než dáva) Zdôvodnenia: 1. je to offline zdroj, mne nedostupný. Neviem ho overiť. 2. v českej a anglickej verzii sú iné (lepšie) definície. Ja som použil tú z českej, ktorú si mi vyhodil. Anglická je priamo prekladom z gréčtiny základu slova partizimus: "one who lives at another's expense, person who eats at the table of another," used to label the social offender. 3. definícia, ktorú presadzuješ ty nevysvetľuje (bez slova oveľa) podstatu 4. Je to sociologický pojem. Podľa viacerých autorov v tomto obore definície neexistujú. Sú to len opisy spoločenských javov. 5. Najzávažnejší dôvod je ten ktorý som už uviedol pri revertoch: "dostáva viac než dáva" delí spoločnosť na dve časti. V strede tohto rozdelenia je v jednej časti ten čo dostal napríklad o cent viacej ako dal (tu je skrytý ďalší problém tvojej definícii slovko "žije", ktoré môže byť interpretované aj centami) a to je príživník, ten vedľa neho druhý dal o cent viac a príživník nie je. (V prípade ak počet členov spoločnosti je párny a priemer netvorí viacej ľudí s rovnakým "dávaním") 6. Je to aj zlá definícia, pretože niekto (matka bez zamestnania alebo prezident Kiska) môžu byť považovaní aj aj niekedy bývajú považovaní za príživníka pritom je ťažké rozhodnúť a podľa tejto definície sa to nedá či v istom období sú prínosom alebo parazitujú. Starekolena (diskusia) 09:45, 17. jún 2019 (UTC)

Zdroj parazitismus sociální. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok II. P – Ž. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 754. uvádza: „stav, kdy jedinec, rodina, soc. skupina či vrstva žijí na úkor jiných lidí nebo polit. a hosp. systému. Formy p.s. jsou velmi rozmanité, jejich jednotícim elementem však je neekvivalentní směna vlastní práce (zásluh) za užité či směnné hodnoty.“ Takže časť definície, ktorá tvrdí „jejich jednotícim elementem však je neekvivalentní směna vlastní práce (zásluh) za užité či směnné hodnoty“ je do wiki prevedená ako „‚žije na úkor‘“ tu znamená, že dostáva viac než dáva (prácou či zásluhami)“. Teda žiadne hodnotiace vsuvky ako ty pridávaš.
  1. Tvrdenie typu: „je to offline zdroj“, nie je argument.
  2. Iné wiki nie sú podstatné. Maximálne sú tak podstatné zdroje, z ktorých tieto definície čerpajú. V prípade cs to je zákon, ktorý sa však vzťahuje k trestnému činu čo je v článku na sk opísané nižšie. Na en je definícia (ktorú inak citovaný už nefunkčný obsah neobsahuje) vztiahnutá na význam, aký mala v komédiach rímskeho autora Titusa Plauda. Čiže vec, ktorá viac súvisí s klasickou filológiou než dnešným významom.
  3. Definícia zo spoľahlivého zdroja vysvetľuje podstatu: podstata parazitizmu je žitie na úkor iných, následne: žitie na úkor znamená, že dostávajú viac ako si zaslúžia.
  4. To čo tvrdíš je: 1.) bez zdroja, 2.) v priamom protiklade k tomu čo píše VSS, pretože to pojme definuje a napr. v hesle definice sa o nejakej absencii definícií v sociológii nič nepíše.
  5. Úvahe chýba podloženie zdrojmi. Iba vlastná úvaha na zasahovanie do odcitovanej odborne definície nestačí. Vasiľ (diskusia) 11:28, 17. jún 2019 (UTC)
Dodám pár vecí: a) Sociológia má také isté definície ako každá iná veda. (A pokus o "argument" v štýle "Podľa viacerých autorov v tomto obore definície neexistujú" si zaslúži zápis do kabinetu kuriozít.) b) Definícia nie je "sociologická", ale ekonomická, používa sa tu konkrétne na opis výmeny hodnôt pojem ekvivalencie výmeny, čo je pojem z klasickej ekonómie, pričom ale úvaha ako taká sa pod rôznymi názvami permanentne opakuje ako úplne centrálna téma v ekonómii už od čias Aristotelových úvah o úžere (porov. Holman: Dějiny ekonomického myšlení, str. 6, 8, 24, 516 atď.). c) Vôbec ste tú definíciu nepochopili. Nič sa nerozdeľuje na dve polovice, o žiadnom rozdelení sa tam nehovorí ani žiadne také rozdelenie z tej definície nevyplýva (inak povedané: dopúšťate sa hrubej chyby v uvažovaní), nehovorí sa o všetkých príživníkoch naraz, ale len o JEDNOM príživníkovi (buď individuálnom alebo skupinovom), ktorý je podľa tejto definície príživníkom vtedy, keď napríklad dostane v hodnotovom vyjadrení 2 peňažné jednotky od zvyšku štátu (akoukoľvek formou) a odpracuje (a pod.) v hodnotovom vyjadrení len 1 peňažnú jednotku. Nič viac a nič menej. Všetko, čo ste hore o tom popísali, sú vaše osobné "halucinácie", ktoré tam nikde ani explicitne ani implicitne nie sú, proste sa vyjadrujete k niečomu úplne inému, než tam je napísané. Pokiaľ ide o to, či to má byť "oveľa" viac alebo proste "viac", definícia znie jednoducho viac a je úmyselne poňatá veľmi všeobecne, lebo aj pojem samotný je veľmi všeobecný, ešte som nepočul, aby niekto v realite kvantifikoval príživníctvo (lebo by bol na smiech). 2A02:AB04:3C0:6D00:5886:1A2E:9C:71A4 13:05, 17. jún 2019 (UTC)