Príživníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu príživníctvo pozri príživníctvo (rozlišovacia stránka).

Príživníctvo alebo sociálny parazitizmus (iné názvy a názvy príslušného jedinca či skupiny pozri nižšie) je stav, keď jedinec, rodina, sociálna skupina alebo vrstva žije na úkor iných ľudí alebo politického a hospodárskeho systému; „žije na úkor“ tu znamená, že dostáva viac než dáva (prácou či zásluhami)[1]. Zároveň to bol v rokoch 1957 až 1990 v Česko-Slovensku trestný čin, ktorého podstata spočívala v tom, že sa niekto sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom. Podrobnosti pozri nižšie.

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Stav (jav) žitia podľa vyššie uvedenej definície sa volá: príživníctvo[1][2], sociálne príživníctvo[3], sociálny parazitizmus[1], parazitizmus[4], parazitovanie[5], pejoratívne: cudzopasníctvo[6], pejoratívne cudzopasenie[7], zriedkavo parazitstvo[8], parazitickosť[9], parazitnosť[10], pejoratívne priživovanie[11][12], hovorovo pejoratívne príživníčenie[13][11].

Osoba alebo skupina osôb, ktorá takto žije, sa volá: príživník[14], sociálny príživník[15], parazit[16][17], sociálny parazit[18] , zriedkavo socioparazit[19], pejoratívne cudzopasník[20], pejoratívne zriedkavo cudzopas[21], pejoratívne zriedkavo cudzopasec[21].

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Príklady príživníctva sú: život z korupcie, z okrádania iných či vykrádania štátneho majetku, z nepotizmu, z protekcie, z podpôr v nezamestnanosti, z fingovania choroby, z prídavkov na deti a podobne. Časť typov príživníctva často spoločnosť vníma ako javy protispoločenské, patologické, ale ostatné typy príživníctva často spoločnosť vníma len ako príznak spoločnosti blahobytu, rovnosti príležitostí alebo slobody podnikania.[1]

Pojem je dôležitý v niektorých smeroch myslenia: Príživníctvo je odmietané napr. kresťanstvom a fašizmom. Centrálnu rolu hrá tzv. „záhalčivá trieda“ u amerického inštitucionalistu T. B. Veblena; myslí sa tým najvyššia trieda, ktorá žije na úkor zvyšku priemyselnej spoločnosti. V socialistických smeroch myslenia sa príživníctvo považuje za typickú vlastnosť všetkých vykorisťovateľských spoločností; príživníci (paraziti) sú v tomto ponímaní najmä ľudia žijúci z dedičstva, rentieri, majitelia nehnuteľností a pod. Pozri aj nižšie o trestnom čine v bývalom Česko-Slovensku.[1]

Príživníctvo ako trestný čin[upraviť | upraviť kód]

Ministerstvo vnútra ČSSR z roku 1966: Mapa vlasáčov (máničky)[22] – červené šrafovanie, výtržníkov – modré šrafovanie a príživníkov – zelené.

V období vlády Komunistickej strany v Česko-Slovensku bol v roku 1957 zavedený trestný čin pod názvom „príživníctvo“. Paragraf o príživníctve konkrétne znel takto:

  • v rokoch 1957 – 1961: Kto sa živí nekalým spôsobom a vyhýba sa statočnej práci, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.[23]
  • v rokoch 1961 – 1963: Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a zadovažuje si prostriedky na obživu prostitúciou, hazardnou hrou alebo iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky. [24]
  • v rokoch 1963 – 1965: (1) Kto pokračuje v sústavnom vynechávaní pracovných smien bez závažného dôvodu alebo v predstieraní pracovnej neschopnosti, hoci bol už pre taký čin postihnutý miestnym ľudovým súdom alebo národným výborom, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením. (2) Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.[25]
  • v rokoch 1965 – (jún) 1990: Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekym vydržiavať alebo si prostriedky na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.[26]

Takto boli trestaní aj tí, ktorí sa napríklad chceli živiť samostatne bez príslušných povolení, ktoré boli pre samostatnú zárobkovú činnosť povinné[chýba zdroj]. Trestný čin príživníctva bol zrušený po nežnej revolúcii, v júni roku 1990.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e parazitismus sociální. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok II. P – Ž. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5. S. 754.
  2. príživníctvo. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 594.
  3. GLOS, Bohuslav. Plánovitá distribuce pracujících (problém pracovních sil v poválečném Československu). [s.l.] : Ministerstvo informací, 1948. 133 s. S. 11.
  4. parazitizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 464.
  5. parazitovať. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 464.
  6. cudzopasníctvo. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 90.
  7. cudzopasiť. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 90.
  8. parazitstvo. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 29.
  9. parazitickosť. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 29.
  10. parazitnosť. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 29.
  11. a b priživovať sa. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  12. priživiť sa. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 594.
  13. príživníčiť. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 594.
  14. príživník. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 594.
  15. Platí, že každá pôžička sa musí splatiť. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2011-06-24. Dostupné online [cit. 2019-06-07]. ISSN 1336-362X.
  16. parazit². In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  17. parazit. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 464.
  18. JANSEN, Sarah. "Schädlinge" (Geschichte eines wissenschaftlichen und politischen Konstrukts, 1840-1920). [s.l.] : Campus Verlag, 2003. 434 s. ISBN 978-3-593-36307-3. S. 21, 270 a i..
  19. TINKA, Jozef. Riziká vyvolané asimiláciou s abnormálnym sociálnym prostredím a determinované komunikačnými stereotypmi medzi odsúdenými ako faktormi sociálnej pseudonivelizácie. In: Communication Today [online]. communicationtoday.sk, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online. S. 55
  20. cudzopasník. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 90.
  21. a b cudzopasník. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  22. Kdo nosí dlouhé vlasy? Podle KSČ zženštilí gangsteři se sklony k homosexualitě | Kultura [online]. Lidovky.cz, 2010-09-14, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online. (po česky)
  23. § 188a zákona č. 86/1950 Zb. Trestní zákon, v znení od 1. 1. 1957
  24. § 203 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení do roku 1963
  25. § 203 zákona č. 140/1961 Zb, Zákon z 9. júla 1963, účinný od 17. júla 1963. Trestný zákon v znení 1963 – 1965
  26. § 203 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení 1965 – jún 1990