Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva

	Dolná snemovňa; Spojeného kráľovstva The House of Commons of the United; Kingdom of Great Britain; and Northern Ireland
Štát	Spojené kráľovstvo
Typ	dolná komora
Vedenie
Predseda	Sir Lindsay Hoyle (nestr.)
Líder snemovne	Jacob Rees-Mogg; (Konzervatívci)
Tieňová líderka	Valerie Vazová; (Labouristi)
Zloženie
Počet poslancov	650
Politické subjekty	Vláda Jeho Veličenstva Konzervatívci (365); Najvernejšia opozícia; Jeho Veličenstva Labouristi (202); Ostatná opozícia SNP (48); Liberálni demokrati (11); DUP (8); Plaid Cymru (4); SDLP (2); Zelená strana (1); Aliančná strana (1); Absetionisti Sinn Féin (7); Speaker Predseda; Dolnej snemovne (1);
Voľby
Posledné voľby;	12. decembra 2019
Nasledujúce voľby;	najneskôr 2. mája 2024
Miesto zasadania
	Westminsterský palác, Londýn
Externé odkazy
Web stránky	https://www.parliament.uk/
Wikimedia Commons	Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva; (multimediálne súbory)
	Politický portál

Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva (ang. House of Commons) je dolná komora parlamentu Spojeného kráľovstva. Tak ako Snemovňa lordov, zasadá vo Westminsterskom paláci v Londýne.

Poslanci dolnej snemovne, ktorých je 650, sú volení vo volbách v jednomandátových volebných obvodoch systémom relatívnej väčšiny (FPTP) raz za päť rokov, keď panovník rozpustí snemovňu a zvyčajne podľa doporučenia ministerského predsedu vyhlási termín volieb.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný Parlament Spojeného kráľovstva má svoje korene v Anglickom parlamente. Tento parlament sa vyvinul z kráľovskej rady, stredovekého poradného orgánu anglického panovníka. Tato rada sa schádzala na krátke rokovania a jej členovia boli šľachtici a cirkevní hodnostári, hlavnou úlohou bolo odsúhlasenie daní navrhovaných panovníkom.

V parlamente z roku 1295 (Model Parliament) boli volení zástupcovia šľachty aj meštianstva. V prvej fáze mali zástupcovia meštianstva oveľa menšie právomoci a každý prejav nesúhlasu mohol vyústiť v to, že panovník zrušil zastúpenie konkrétneho mesta v parlamente. K rozdeleniu parlamentu na dve komory došlo za vlády kráľa Eduarda III. - nižšia šľachta a mešťania zasadali v dolnej komore a cirkevní hodnostári a aristokracia v Snemovni Lordov.

V 18. storočí vznikol úrad predsedu vlády a zároveň bol zavedený mechanizmus vyslovenia nedôvery vláde parlamentom.

Výrazné zmeny v Dolnej snemovni nastali v 19. storočí. Dolná snemovňa navrhla zmenu jednotlivých obvodov, tak aby boli odstránené anomálie v počte obyvateľov jedného obvodu, ktoré znamenali napríklad to, že veľké mestá mali malé zastúpenie v parlamente. Po nátlaku premiéra, ktorý pohrozil menovaním mnohých peerov, aby zmenil rozloženie hornej komory, bola táto reforma schválená aj Snemovňou Lordov. Postupne sa obmedzila právomoc hornej komory odmietnuť prijatie návrhu zákona a bol akceptovaný politický princíp, že právo na vyslovenie nedôvery Vláde Jej Veličenstva má len Dolná snemovňa.

K ďalšej zmene došlo na počiatku 20. storočia. V roku 1909 bol navrhnutý štátny rozpočet s výraznými sociálnymi programami a navrhovanými novými daňami, ktoré sa týkali najmä bohatých vlastníkov pôdy. Tento rozpočet nebol prijatý, vláda odstúpila a panovník vyhlásil voľby. Po voľbách v decembri 1910 vláda Liberálnej strany navrhla obmedzenie právomocí snemovne Lordov a s vyhrážkou, že vymenuje mnoho nových peerov do hornej komory, aby tam získala väčšinu, a aby bol aj tam zákon prijatý ho presadila. Zákon prijatý v roku 1911 zmenil rovnováhu dvoch komôr a horná komora mohla zdržať prijatie zákona na obdobie troch zasadaní Dolnej snemovne, alebo dvoch rokov. Takto sa Dolná snemovňa stala dominantnou silou parlamentu.

Zákonodarná moc[upraviť | upraviť zdroj]

Zákony môžu byť navrhované oboma komorami parlamentu. Zvrchovanosť Dolnej snemovne v legislatívnej procedúre je stanovená zákonmi, ktoré určujú, že niektoré zákony môžu byť predložené na schválenie panovníkom (Royal Assent) aj bez predchádzajúceho schválenia v Snemovni Lordov. Snemovňa Lordov nemôže zdržať prijatie zákonov týkajúcich sa peňazí (zákonov, ktoré sa podľa mienky predsedu Dolnej Snemovne výhradne týkajú daní alebo verejných financií) o viac ako mesiac. Ďalej Snemovňa lordov nesmie zdržať prijatie akýchkoľvek iných zákonov o viac ako dve parlamentné zasadania, alebo jeden rok. Tieto obmedzenia sa týkajú len zákonov, ktorých návrh vzišiel z Dolnej snemovne.

Zákony predlžujúce funkčné obdobie nad päť rokov musia schváliť obe komory parlamentu a panovník. Podľa zvykového práva by Snemovňa lordov nemala brániť schváleniu zákona, ktorý sa zakladá na programovom vyhlásení vlády. Dolná snemovňa je tak vplyvnejšia komora parlamentu.

Hodnostári[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda (Speaker)[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanci si na začiatku volebného obdobia volia predsedu (Speakera). Ak je pôvodný predseda zvolený do parlamentu aj v novom volebnom období, môže byť prehlásený predsedom aj novozvolenej Dolnej komory, ak nie je, tak je nový predseda volený tajným hlasovaním. Predseda nemôže zastávať svoj úrad pokiaľ nie je schválený panovníkom, čo je skôr formálna záležitosť. Od kedy je predseda uvedený do funkcie, stáva sa nestranným a vystupuje zo svojej strany. Úrad predsedu má troch zástupcov.

Počas riadenia schôdze má na sebe predseda oblečený ceremoniálny plášť. Kreslo, z ktorého riadi zasadanie parlamentu je umiestnené v čele sály. Predseda Dolnej snemovne je tiež predsedom komisie schvaľujúcej pravidlá zasadania snemovne a riadi zasadania snemovne udeľovaním slova jednotlivým poslancom. Je zvykom, že sa predseda a jeho zástupcovia nezúčastňujú na rokovaní politických klubov. Ak pôvodný predseda kandiduje vo voľbách, zvyčajne proti nemu veľké strany nenasadzujú protikandidátov.

Medzi rokmi 2009 až 2019 bol predsedom Dolnej snemovne John Bercow. Ide o prvého predsedu od druhej svetovej vojny, ktorý bol zvolený trikrát. Ten svoje pôsobenie na tejto pozícii ukončil 31. októbra 2019. Nový predseda, Sir Lindsay Hoyle z Labourstickej strany, bol zvolený v pondelok 4. novembra 2019.^[1]

Tajomník Dolnej snemovne[upraviť | upraviť zdroj]

Tajomník Dolnej snemovne je hlavným poradcom pre pravidlá jednania snemovne a vedúci predstaviteľ exekutívy dolnej snemovne. Je trvalým zamestnancom, nie poslancom. Konzultuje s predsedom snemovne a odporúča pravidlá jednania Dolnej snemovne. Tiež podpisuje smernice, oficiálne správy zo zasadaní a schvaľuje účtovníctvo. Predsedá manažmentu Dolnej komory.

Kráľovský ceremoniár[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovský ceremoniár sa stará o bezpečnosť a poriadok v snemovni. Tento úradník nosí Ceremoniálne žezlo Dolnej snemovne, symbol autority panovníka a Dolnej snemovne, bez ktorého nemôže Dolná snemovňa zasadať a prijímať zákony. Počas zasadnutia je žezlo položené na stole uprostred Dolnej snemovne.