Domáca úloha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Disambig.svg O československom krátkometrážnom animovanom filme Františka Jurišiča z roku 1986 pozri František Jurišič.

Domáca úloha (v žiackom/školskom slangu skrátene domáca) je samostatná učebná činnosť žiaka uložená učiteľom v súlade s úlohami vyučovania. Domáce úlohy plnia dôležitú výchovno-vzdelávaciu funkciu, keďže upevňujú, prehlbujú a rozširujú žiakom nadobudnuté poznatky, utvárajú pracovné návyky a osobnostné predpoklady nevyhnutné pre každú prácu, napr. zručnosť samoučenia, individuálneho štúdia, v kontraste ku kolektívnym formám učenia v školskej triede.

Pri plnení domácich úloh stúpa výchovná funkcia rodiny, pričom jej socioekonomické podmienky majú vplyv na množstvo času a úsilia, ktoré môže žiak vynaložiť na individuálne štúdium. Z tohto dôvodu sa v slovenskom, resp. česko-slovenskom školstve od roku 1976 kladie požiadavka nepresúvať povinnosti školy na rodinu, ale zadeľovať domáce úlohy žiakom rovnomerne, s ohľadom na ich psychohygienické potreby. V súlade s týmto na základnýchstredných školách žiaci venovali (resp. stále venujú) domácim úlohám približne jednu až štyri hodiny denne.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. domáce úlohy. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. Bratislava : Veda, 1984. Zväzok 1 A – O, s. 202.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ededy, J. Domáce úlohy. Bratislava 1957.
  • Ďurič, L. Práceschopnosť žiakov vo vyučovaní. Bratislava 1965.
  • Velikanič, J. Organizačné formy vyučovania na školách I. a II. cyklu. Bratislava 1967.
  • Grác, J. Psychológia samoučenia. Bratislava 1978.