František Jurišič
| František Jurišič | |
| slovenský režisér animovaných filmov a vysokoškolský pedagóg | |
| Narodenie | 18. február 1942 (82 rokov) Nitra, Slovensko |
|---|---|
František Jurišič (* 18. február 1942, Nitra) je slovenský režisér animovaných filmov a vysokoškolský pedagóg.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdium a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor architektúra a územné plánovanie. Už tu sa zaujíma o filmové umenie – návštevník filmového klubu a člen klubu MG, kde nakrúcali študentské "spravodajstvo" (občasníky a filmy určené pre domáce súťaže tvorivosti). V spolupráci s Gejzom Kendym nakrútil experimentálny poetický film o zanikajúcich častiach starej Bratislavy s názvom Plynová lampa z roku 1965. Snímka bola na súťaži ocenená. K animovanému filmu ho "pritiahli" aj projekcie snímok Normana McLarena počas Dní kanadského filmu. Po absolvovaní vysokej školy sa zamestnal vo vyštudovanom odbore a súbežne sa venoval amatérskej filmovej činnosti.
Animovaný film
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer všetky jeho diela vznikli (okolo 140) v dramaturgickej spolupráci s STV. Pre cyklus večerníčkov pravidelne pripravoval samostatné tituly, ale aj viacdielne seriály. Do popredia dáva pohyb, akciu a gradáciu príbehu prispôsobuje detskému pohľadu tak, aby sa v ňom dokázali orientovať. Kombinuje hru, fantáziu, jemný a láskavý humor, jednoduché rozprávanie. Animáciou deformuje a mení veľkosť, tvar, charakter protagonistov. Jeho najčastejšími spolupracovníkmi boli Koloman Leššo a Štefan Martauz. Venoval sa predovšetkým bábkovej animácii, v ktorej striedal rôzne typy materiálu. Boli ním napríklad drevo, papier, hlina, keramika, no predovšetkým plastelína. Animovanie plastelíny (tzv. claymation) bolo vtedy v rámci slovenského animovaného filmu unikátne. Jeho prvé filmy výrazne napodobňovali grotesku. Prvý animovaný pokus bol inšpirovaný obrázkom Viktora Kubala, na ktorom bolo dopravné lietadlo s latrínou na krídle. Okrem Kubala označuje za inšpiračný zdroj tiež diela Břetislava Pojara. V rokoch aktívnej tvorby pracoval na plný úväzok v animovanom štúdiu Krátkeho filmu Koliba. Od roku 1985 prednášal na Vysokej škole výtvarných umení a od roku 1993 na Vysokej škole múzických umení v ateliéri animovaného filmu. Ako animátor sa podieľal na niektorých častiach Bratislavských rozprávok(1991). S dvadsiatimi poprednými svetovými tvorcami animovaného filmu sa podieľal na vzniku spoločného filmu k storočnici kinematografie. Posledným vlastným veľkým projektom je film Ekomorfóza, kde (už ako z názvu vyplýva) ide do popredia téma ekológie a ekologickej katastrofy. Zobrazuje vývoj od rajskej záhrady až po "nektropolis". Kameramanom je Otto Geyer a animátorom Štefan Martauz. Film vznikol s podporou ministerstva kultúry a programu Pro Slovakia. Jurišič tu prvýkrát využíva možnosti digitálnych technológií a to vo zvukovej postprodukcii.
Výber z filmografie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1975: Ako slniečku trhali zuby,
- 1978 – 1984 Bol raz jeden tato (inšpirované príbehmi Tomáša Janovica, animácia papiera),
- 1979: Mona Líza (reklama),
- 1979: Flaumi I., II. (reklama),
- 1980: Champion I., II. (reklama),
- 1980 – 1989 Delfín Filík,
- 1982: Múdre prasiatko (11 min.; réžia F. Jurišič, hudba Ali Brezovský, zvuk Csaba Török),
- 1983:
- Figúrky a figuríny (claymation, 6 min.; réžia F. Jurišič, scenár F. Jurišič a Koloman Leššo, kamera Milan Peťovský, hudba Jozef Slovák, strih Peter Beňovský, zvuk Štefan Šváňa),
- Nočná rozprávka (živý herec so svetom oživených predmetov),
- 1984 – 1991: Najmenší hrdinovia I., II. (animácia dreva),
- 1985: Ki-ki-ri-kí (claymation, 7 min.; réžia F. Jurišič, zvuk Juraj Solan),
- 1986: Domáca úloha (8 min.; réžia a scenár F. Jurišič, kamera M. Peťovský, hudba A. Brezovský, strih Eva Gubčová, zvuk J. Solan),
- 1987:
- Chlapček s čiapkou (5 min.; réžia a scenár F. Jurišič, kamera Milan Peťovský, hudba J. Slovák, strih E. Gubčová, zvuk J. Solan, herec – vyp. Miroslav Noga),
- Kúzelník Viktor Kubal (dokumentárny film),
- 1988:
- Letí, letí... tanier letí (bábkový film, 19 min.; réžia F. Jurišič, scenár F. Jurišič a Štefan Martauz, kamera M. Peťovský, hudba J. Slovák, strih E. Gubčová, zvuk J. Solan).
- Videosalón Viktora Kubala (dokumenárny film)
- 1990: Objekty,
- 1992 – 1993: Papierová Kika (animácia papiera),
- 1993 – 1994: Hlinené rozprávky,
- 1993 – 1995: Zvonček a Margarétka,
- 1997 – 1999: Hlinené rozprávky II.,
- 1999: Filmár Rudo Urc (dokumentárny film).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Václav Macek, Jelena Paštéková, Dejiny slovenskej kinematografie, (Martin: Osveta, 1997). 599 s. ISBN 80-217-0400-4
- Rudolf Urc: Dejiny animovaného filmu II. VŠMU Bratislava 1999. 103 s.