Dom Vettiovcov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad do záhrady (viridaria) Domu Vettiovcov. Bohatstvo domu dokazuje množstvo záhradného vybavenia, ktoré bolo objavené prakticky nedotknuté

Dom Vettiovcov (tal. Casa dei Vettii) je názov obydlia v starovekých Pompejách presláveného nádhernou výzdobou s bohatstvom obrazov a mytologických postáv, ktorá aj súčasného návštevníka uchvacuje svojou zachovalosťou a sviežosťou farieb.

Pôvod domu a jeho architektúra[upraviť | upraviť kód]

Dom, s priečelím obráteným do ulice Vicolo di Mercurio, je dodnes skvelo zachovaný sčasti preto, lebo po zemetrasení v roku 62 po Kr. bol vhodným spôsobom opravený, ale aj preto, lebo z neznámych dôvodov unikol pozornosti vykrádačov a tak sa mnoho umeleckých objektov našlo na pôvodnom mieste.

Za svoje pomenovanie vďačí rodine Vettiovcov, ako to dokazuje nález dvoch pečatidiel objavených v átriu domu. Podľa nápisov na nich patrili A. Vettiovi Convivaesovi a A. Vettiovi Restitutiovi. Obaja patrili k spoločenskej skupine prepustencov. Časom zbohatli a stali sa statkármi a obchodníkmi s vínom a rôznymi poľnohospodárskymi produktami.

Dom Vettivocov susedil na nároží s Faunovým domom. Pôvodne tvorili dom dve samostatné budovy, ktoré boli niekedy v priebehu 1. storočia po Kr. po náročnej rekonštrukcii stavebne spojené do jedného celku. Vtedy dostal dom aj pozoruhodnú výzdobu.

Interiér domu[upraviť | upraviť kód]

Dom je toskánskeho átriového štýlu s peristylom a vchodom obráteným na východ. Je dvojpodlažný. Prízemie slúžilo na spoločenský život majiteľov (stretávanie sa s priateľmi a obchodnými partnermi), na poschodí boli súkromné miestnosti rodiny.

Jeho historicky i umelecky najcennejšiu časť predstavuje nástenná výmaľba interiérových častí. Štýlovo sa zaraďuje do IV., tzv. iluzionistického štýlu.

Nástenná výzdoba[upraviť | upraviť kód]

Boh Priapos na freske vo vestibule Domu Vettiovcov. Maľba akoby návštevníkom naznačovala, že dobré zdravie má cenu váhy zlatých mincí

Nástenné maľby uchvacujú svojou bohatou figurálnou a námetovou pestrosťou. V obdivuhodnej proporcionálnej vyváženosti pokrývajú plochu takmer všetkých miestností domu. Remeselnícka dielňa, ktorá dom vyzdobila freskami, nepochybne zamestnávala veľmi zručných umelcov. Viac ako nádhera celku prekvapuje štylistická úprava a vyváženosť jeho jednotlivých častí.

Už pri vstupe do vestibulu návštevníka zaujmú maľby zachytávajúce výjav kohútich zápasov. Napravo od vstupných dverí sa nachádza jedna z najznámejších fresiek – mužská postava boha Priapa, ktorá má odvracať zlé vplyvy; na jednu misku váh kladie mešec so zlatými mincami (bohatstvo) a na druhú veľký penis (plodnosť). Vestibul lemujú po oboch stranách dve malé spálne (cubiculy) s maľbami zachytávajúcimi mytologické scény: Ariadna opustená Théseom a výjav Héró a Leandros.

Po prejdení vestibulu sa návštevník ocitne v átriu s pozostatkom niekdajšieho okrasného bazénu (impluvia). Steny pokrývajú fresky znázorňujúce okrídlených cherubínov predvádzajúcich najrôznejšie činnosti, ktoré súviseli s každodenným životom.

Juhovýchodný roh domu zaberá prijímacia miestnosť (oecus) rovnako s maľbami hýriacimi množstvom mytologických postáv – Kupid, Danaé s Jupiterom v podobe zlatého dažďa, Léda s labuťou.

Daidalos predvádza Pásifaé drevenú kravu. Maľba na severnej stene triclinia

Nádherná výzdoba sa nachádza v rozľahlej miestnosti v severnej časti prízemia nazvanej triclinium. O jej význam sa zaslúžil predovšetkým vlys s cherubínmi na čiernom pozadí. Vidíme tu postavičky malých okrídlených bytostí predvádzajúce najrôznejšie činnosti: súťaž v lukostreľbe, zbieranie kvetov a viazanie kytíc, výroba a predaj voňaviek, razenie mincí, pečenie chleba, vinobranie a predaj vína, preteky dvojkolesových vozov a ďalšie. Druhú skupinu malieb v tricliniu predstavujú malé obrázky s výjavmi námorných bitiek, nad ktorými sú koše s rituálnymi predmetmi a divadelnými maskami.

V miestnosti zaujmú mimoriadne zachovalé malé obrázky na čiernom pozadí s mytologickými výjavmi: predstavujú Ifigéniu na Tauride medzi Thoantom, Orestom a Pyladom, Apolóna s Artemis po zabití Pýthóna a Agamemnóna pri obetovaní Ifigénie v Aulide.

Átrium vedie do záhrady (viridarium) s krytým korintským stĺporadím na všetkých štyroch stranách. Ku kráse záhrady okrem kvetinovej výzdoby prispievalo veľké množstvo bronzových a mramorových sôch, záhradných fontánok, stolov a pilierov.

Dom Vettiovcov bol objavený v rokoch 1894 – 1895 počas archeologického výskumu vedeného Giuseppem Fiorellim. Jeho objaviteľom bol architekt Giulio De Petra. Dnes po dôkladnej rekonštrukcii patrí k najnavštevovanejším objektom Pompejí.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
  • A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
  • Paul G. Bahn, Archeológia, 100 veľkých archeologických objavov, Mladé letá, Bratislava, 1997, ISBN 80-06-00800-0