Domitius Ulpianus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Domitius Ulpianus (asi 170 – 228) bol rímsky právnik pochádzajúci z fenického Tyru, autor početných právnických spisov spadajúcich do rokov 211 – 222.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ulpianus sa objavuje v doložených záznamoch po prvý raz ako jeden zo žiakov Papiniana a člen poradného výboru (consilium principis) cisára Septimia Severa. Za vlády jeho syna, Caracallu dosiahol funkciu cisárskeho úradníka zodpovedajúceho za požiadavky vznášané na dvore (magister libellorum). Počas vlády cisára Heliogabala (218 – 222) bol nútený zdržiavať sa mimo Ríma, ale cisár Alexander Severus ho roku 222 rehabilitoval a neskôr z neho urobil svojho hlavného poradcu a veliteľa prétorianskej gardy. Obmedzenie výsad, ktoré udelil prétoriánom cisár Heliogabalus, vyvolalo napätie medzi príslušníkmi gardy a ich veliteľom, a to viedlo roku 228 k jeho zavraždeniu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ad Masurium Sabinum (K Mesuriovi Sabinovi), 50 kníh, komentár k občianskemu právu
  • Ad edictum praetoris (K vyhláške prétora), 83 kníh, komentár k právu prétorov
  • Disputationes (Právne spory)
  • Responsa (Odpovede)
  • Institutiones (Základy)
  • Liber singularis regularum (Kniha právnych zásad)

Ulpianus je považovaný za jedného z pätice vrcholových právnikov antiky. Jeho dielo tvorilo významný prameň neskorších zákonníkov, Codex Theodosianus a Codex Iustinianus.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
  • GREGOR, Martin. Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty. Praha: Leges, 2022, s. 109 - 118. ISBN 978-80-7502-598-2.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulpian na anglickej Wikipédii.