Driečna (Vladiča)
| Driečna | |
| miestna časť Vladiče | |
 Gréckokatolícky chrám svätého Bazila Veľkého
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stropkov |
| Súradnice | 49°19′15″S 21°47′39″V / 49,320835069878264°S 21,79427008249013°V |
| Obyvateľstvo | 6 |
| Prvá pís. zmienka | 1618 |
  Poloha miestnej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa miestnej časti
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Driečna je bývalá obec na Slovensku v okrese Stropkov. V súčasnosti patrí pod obec Vladiča. V Driečnej žije 6 ľudí.
Obec vznikla v roku 1960, keď sa zlúčili obce Malá a Veľká Driečna.[1] V roku 1965 bola pripojená k obci Vladiča.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká Driečna
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je doložená z roku 1618 ako Driečna, neskôr ako Dričžna (1773), Veľká Driečna, Šarišská Driečna (1920); po maďarsky Sárosdricsna, Veľká Driečna.
Obec založili na zákupnom práve v rokoch 1573 – 1598, v roku 1618 mala 6 port. Rozdelila sa na Veľkú a Malú Driečnu.
Veľká Driečna patrila panstvu Makovica, v roku 1715 mala 8 domácností, v roku 1787 mala obec 27 domov a 171 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 382 obyvateľov. V 19. storočí vlastnil tunajšie majetky Adolf Dobriansky.
Za I. svetovej vojny tu boli boje. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. V roku 1942 bolo v obci 35 domov, 216 obyvateľov. Za partizánsku činnosť obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP. Po roku 1945 nastala migrácia obyvateľstva. Od roku 1960 bola zlúčená s Malou Driečnou.
Malá Driečna
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je doložená z roku 1773 ako Driečne, neskôr ako Malá Driečna, Zemplínska Driečna (1920); po maďarsky Zemplínska Driečna, Malá Driečna. Patrila panstvu Stropkov, v 18. až 19. storočí rodine Keglevičovcov.
V roku 1715 mala 5 domácností, v roku 1787 mala obec 19 domov a 107 obyvateľov, ktorí pracovali v okolitých lesoch.
Za I. svetovej vojny tu boli boje. Po roku 1918 nastal vývin ako vo Veľkej Driečnej. V roku 1942 bolo v obci 32 domov, 206 obyvateľov. Obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. V roku 1960 bola zlúčená s Veľkou Driečnou.
V obci Driečna sa nachádza Gréckokatolícky chrám Svätého Bazila Veľkého[2][3] z roku 1819 - národná kultúrna pamiatka Slovenska a Pravoslávny chrám svätých apoštolov Petra i Pavla so zvonicou z roku 1994.[4]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Driečna patrí pod obec Vladiča. V obci sa nachádza Dedinské múzeum a penzión Driečna. Patrí pod gréckokatolícku farnosť Staškovce. Driečna má vlastnú pravoslávnu cirkevnú obec. Duchovným správcom pravoslávnej cirkevnej obce je mitr. prot. Mgr. Sergej Cuper.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vladiča - História [online]. E-Obce.sk. Dostupné online. Archivované 2016-08-06 z originálu.
- ↑ Farnosť Staškovce. Filiálne obce. Driečna [online]. staskovce.fara.sk. Dostupné online. Archivované 2021-03-03 z originálu.
- ↑ Driečna - Chrám sv. Bazila Veľkého [online]. pamiatkynaslovensku.sk. Dostupné online.
- ↑ História obce [online]. obec Vladiča, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 297.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- webová stránka Dedinského múzea