Druhá bitka pri Narviku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Druhá bitka pri Narviku
Súčasť druhej svetovej vojny
Bernd von Arnim scuttled.jpg
Potopený torpédoborec Bernd von Arnim
Dátum 13. apríl 1940
Miesto Ofotfjord pri Narviku, Nórsko
Výsledok
Protivníci
Flag of the United Kingdom.svg Spojené kráľovstvo Flag of Germany (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Naval Ensign of the United Kingdom.svg Charles Forbes
Naval Ensign of the United Kingdom.svg William Whitworth
War ensign of Germany (1938–1945).svg Erich Bey
Sila
1 bojová loď
1 lietadlová loď
9 torpédoborcov
8 torpédoborcov
2 ponorky
Straty
3 torpédoborce poškodené 8 torpédoborcov potopených
1 ponorka potopená
Horiaci nemecký torpédoborec Hermann Künne
Vrak torpédoborca Hermann Künne v roku 2018

Druhá bitka pri Narviku bolo stretnutie námorných síl Royal Navy (Spojené kráľovstvo) a Kriegsmarine (Nemecko) vo fjorde Ofotfjord neďaleko nórskeho Narviku 13. apríla 1940. Bitka sa odohrala ako pokračovanie prvej bitky pri Narviku. V Ofotfjorde sa nachádzalo 8 nemeckých torpédoborcov na ktoré zaútočila flotila britských lodí vedená bojovou loďou Warspite. Bitka sa skončila jednoznačným víťazstvom britských síl.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvá bitka pri Narviku

Prvá bitka pri Narviku skončila 10. apríla víťazstvom Veľkej Británie. Dva nemecké torpédoborce sa síce pokúsili v noci o únik z fjordu ale po spozorovaní britských lodí hliadkujúcich pri ústí fjordu sa rozhodli pre návrat.

Veľká Británia bola výsledkom prvej bitky povzbudená, ale stále nemala prehľad o spôsobených škodách a sile zostávajúcich lodí vo fjorde. Rozhodla sa pre druhý útok už 11. apríla, ktorý mala uskutočniť skupina torpédoborcov s krížnikom Penelope. Ten si však poškodil trup na pobrežných skalách a akcia bola odvolaná. Nasledujúci deň podnikli bombardovanie nemeckých torpédoborcov lietadlá Fairey Swordfish z lietadlovej lode Furious, akcia však nebola dostatočná. Následne sa britský námorný veliteľ admirál sir Charles Forbes rozhodol pre dôraznú akciu.

Nemecké sily[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvej bitke sa vo fjorde nachádzalo 8 nemeckých torpédoborcov:

Veliteľom zoskupenia bol námorný kapitán Erich Bey.

Britské sily[upraviť | upraviť zdroj]

Britská flotila bola zoskupená okolo bojovej lode Warspite a tvorilo ju 9 torpédoborcov.

Priebeh bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Ráno 13. apríla vplávala do Ofotfjordu bojová loď Warspite v sprievode torpédoborcov. Prieskumné lietadlá z Warspite objavili okolo 12:30 pri ústí Herjangsfjordu ponorku U-64. Zaútočili bombami a potopili ju. Následne začala delostrelecká paľba medzi protivníkmi. Niektoré nemecké lode sa pokúšali o únik. Do 13:50 bol potopený Erich Koelner a poškodené tri britské torpédoborce. Britské zoskupenie sa presunulo hlbšie do fjordu a začalo postupne ničiť nemecké lode. Erich Geisse bol rozstrieľaný. Hermann Künne bol potopený torpédami z lodí Eskimo a Forester. Warspite a dva torpédoborce ukončili paľbu z Diethera von Roeder, ktorý jeho kapitán nechal potopiť vlastnou posádkou. Predtým ale stihol šesťkrát zasiahnuť a poškodiť torpédoborec Cossack. Georg Thiele bol prinútený pod paľbou nabehnúť na breh, ale predtým torpédami poškodil torpédoborec Eskimo. Wolfgang Zenker sa prevrátil a potopil o 15:45. Hans Lüdemann sa potopil po dobytí britskými útočnými oddielmi. Po štyroch a pol hodine bola paľba zastavená [1].

Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

Stretnutie skončilo absolútnou porážkou nemeckých lodí. V oboch po sebe nasledujúcich bitkách boli potopené všetky nemecké torpédoborce vyslané do Narviku. Veľká Británia stratila iba dva torpédoborce a niekoľko ďalších bolo poškodených.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)