Prvá bitka pri Narviku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvá bitka pri Narviku
Súčasť druhej svetovej vojny
UK-NWE-Norway-2.jpg
Mapa Ofotfjordu
Dátum 10. apríl 1940
Miesto Ofotfjord pri Narviku, Nórsko
Výsledok
Protivníci
Flag of the United Kingdom.svg Spojené kráľovstvo Flag of Germany (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Naval Ensign of the United Kingdom.svg Bernard Warburton-Lee War ensign of Germany (1938–1945).svg Friedrich Bonte
Sila
5 torpédoborcov 10 torpédoborcov
Straty
2 torpédoborce potopené
1 torpédoborec ťažko poškodený
2 torpédoborce potopené
4 torpédoborce ťažko poškodené

Prvá bitka pri Narviku bolo stretnutie námorných síl Royal Navy (Spojené kráľovstvo) a Kriegsmarine (Nemecko) vo fjorde Ofotfjord neďaleko nórskeho Narviku v ranných hodinách 10. apríla 1940. Bitka sa odohrala len jeden deň po obsadení Nórska nacistickým Nemeckom. V Ofotfjorde sa nachádzalo 10 nemeckých torpédoborcov na ktoré zaútočilo 5 britských torpédoborcov. Napriek početnej prevahe nemeckých lodí sa skončila víťazstvom britských síl. O niekoľko dní bola nasledovaná druhou bitkou pri Narviku.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Operácia Weserübung

Nórsko zaujímalo strategickú polohu, ktorá umožňovala kontrolovať dodávky železnej rudy zo Švédska pre nemeckú vojnovú ekonomiku. Ruda sa nakladala v Nórskom prístave Narvik, a plavebné trasy viedli pozdĺž nórskeho pobrežia. Preto mali obe bojujúce strany záujem Nórsko kontrolovať. Veľká Británia formou podpory spojenca, nacistické Nemecko násilným obsadením. K tomu aj došlo 9. apríla 1940 v rámci operácie Weserübung.

Nemecké sily[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou nemeckého vyloďovacieho zväzu pre Narvik bolo 10 torpédoborcov: Wilhelm Heidkamp, Anton Schmitt, Bernd von Arnim, Erich Giese, Erich Koelner, Diether von Roeder, Hans Lüdemann, Herman Künne, Georg Thiele a Wolfgang Zenker. [1] Veliteľ zoskupenia torpédoborcov bol komodor Friedrich Bonte na vlajkovej lodi Wilhelm Heidkamp. Torpédoborce mali po vylodení pechoty pri Narviku doplniť palivo a vrátiť sa späť do Nemecka. Z troch zásobovacích lodí s palivom však boli dve zajaté na začiatku operácie a do fjordu sa dostala iba jedna. Doplňovanie paliva teda prebiehalo trikrát pomalšie ako bolo plánované a do 10. apríla rána bolo palivo doplnené iba trom z torpédoborcov.

Britské sily[upraviť | upraviť zdroj]

Skoro ráno 9. apríla 1940 sa v neďalekom Vestfjorde nachádzala britská flotila piatich torpédoborcov triedy H: Hardy, Hotspur, Havoc, Hunter a Hostile. Veliteľom zoskupenia bol kapitán Bernard Warburton-Lee.


Priebeh bitky[upraviť | upraviť zdroj]

vrak torpédoborca Hardy v roku 1962

9. apríla napoludnie dostali britské sily rozkaz k plavbe k Narviku a útoku na nemecké sily. O ich veľkosti nemali presné informácie. Počasie bolo nepriaznivé, snehová búrka obmedzila viditeľnosť, ale zároveň kryla útočníkov. Nemecké lode boli rozmiestnené vo viacerých skupinách. V zálive pri Narviku bolo zakotvených 5 torpédoborcov a 23 obchodných lodí, 2 torpédoborce boli v zálive Ballangen a 3 ďalšie v Herjangsfjorde. 10. apríla o 4:30 ráno vplávali torpédoborce Hardy, Hunter a Havoc do zálivu pri Narviku, vypálili torpéda a začali strieľať z diel. Útok bol prekvapivý a účinný. Torpédo zasiahlo torpédoborec Wilhelm Heidkamp do skladišťa následkom čoho vybuchol. Na palube zahynul veliteľ zväzu Friedrich Bonte. Ďalšie torpédo a delostreľba spôsobili explóziu, ktorá rozlomila torpédoborec Anton Schmitt.

Ostatné nemecké torpédoborce začali paľbu opätovať, následkom čoho briti prerušili útok a vyplávali späť do fjordu. Tu sa však stretli s paľbou z torpédoborcov vracajúcich sa z okolia. V delostreleckej paľbe boli potopené Hardy a Hunter. Na jeho palube utrpel smrteľné zranenia aj britský veliteľ Bernard Warburton-Lee. Poškodený bol aj Hotspur, ale aj ďalšie nemecké torpédoborce. Bitka sa skončila oko 7:00 toho istého dňa. Okrem dvoch potopených nemeckých torpédoborcov zostal Diether von Roeder ťažko poškodený - neschopný ďalšej plavby, dva mierne poškodené (Bernd von Arnim, Georg Thiele) a ďalšie dva ľahko poškodené (Hans Lüdemann, Herman Künne ).[1]

Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

Z bitky vyšli víťazne britské sily. Admiralita mala v oblasti aj krížnik a bojovú loď a uvedomovala si že nemecké lode sú vo fjorde v pasci. Preto sa rozhodla v útoku pokračovať, čo vyústilo do druhej bitky pri Narviku 13. apríla 1940.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MCNAB, Chris. Organizace a bojište německého válečného námornictva ve 2. světové válce.. Praha 3 : Svojtka & Co., s.r.o., 2010. 192 s. ISBN 978-80-256-0260-7. (česky)