Dulafovci
| Dulafovci arab. دلفیان
| |||||||
| Geografia | |||||||
| Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
| Štátny útvar | |||||||
dedičná monarchia
| |||||||
Materský štát
|
|||||||
| |||||||
Dulafovci[1] bola arabská dynastia, ktorá ako vazal Abbásovcov ovládala v 9. storočí územie Džibálu medzi Esfahánom a Hamadánom so sídlom v Karadži.
Za svoj zostup vďačili zakladateľovi dynastie Abú Dulafovi al-Kásimovi ibn Ísá al-Idžlíhovi, ktorý ako vojenský veliteľ slúžil kalifovi Hárún ar-Rašídovi a Al-Amínovi. Po porážke al-Amína jeho bratom Al-Ma’múnom bol i napriek jeho šiitskemu vyznaniu ospravedlnený a mohol naďalej vládnuť ako služobník Abbásovcov. Po roku 861 sa dulafovské panstvo pre chaos v abbásovskej ríši dočasne stalo pomerne samostatnou mocenskou jednotkou, no hoci Dulafovci razili aj vlastné mince, natrvalo sa im osamostatniť nepodarilo, a po kalifovom zákroku v roku 867 museli znovu uznať jeho nadvládu. Ku koncu 9. storočia (cca. 898) moc dynastie po smrti Abú Lajly upadla a jej územie začalo opäť spadať pod centrálnu moc Abbásovcov.[1][2]
Zoznam panovníkov[3]
- Abú Dulaf al-Kásim ibn Ísá al-Idžlí (do 840)
- Abd al-Azíz ibn Abú Dulaf (c. 840 – 874)
- Dulaf ibn Abd al-Azíz (874 – 879)
- Ahmad ibn Abd al-Azíz (879 – 893)
- Umar ibn Ahmad ibn Abd al-Azíz (893 – 896)
- Abú Lajla al-Hárith (896 – 897)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 139.
- ↑ DULAFIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. II. C – G. Leiden : BRILL, 1991. ISBN 90-04-07026-5. S. 623. (po anglicky)
- ↑ BOSWORTH, C. E. The New Islamic Dynasties: A Chronological and Genealogical Manual.. New York : Columbia University Press, 1996. ISBN 0231107145. S. 153.