Edessa (Grécko)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Edessa, gr. Έδεσσα, starý názov Vodena (gr. Βοδενά), je mesto v Grécku, v Makedónii. Žije tu cez 19 000 obyvateľov. Známa je predovšetkým svojimi vodopádmi, ktoré sú ústím rieky Edesseos (Vodas).
Dejiny
Edessu pôvodne obývalo pravdepodobne frýgske obyvateľstvo, odkiaľ pochádza aj pomenovanie Edessa, z frýgskeho vedy (voda). V klasickej antike tu žili grécki Macedónci. Moderné mesto bolo postavené na starogréckej akropole. Alexander Veľký presídlil časť obyvateľstva do novozaloženého rovnomenného mesta Edessa v Mezopotámií (dnešná Şanlıurfa, Turecko). V rímskej dobe pokračoval prospech, keďže sa mesto nachádzalo na obchodnej ceste Via Egnatia do strednej Európy. V roku 691, ako súčasť Byzantskej ríše sa spomína meno miestneho biskupa, Isidora. V nasledujúcom storočí sa tu usadili Slovania, ktorí asimilovali pôvodné grécke obyvateľstvo a mesto premenovali na Vodena (podľa bohatým zásobám vody). V 11. stor. byzantský cisár Bazil II. dobyl Edessu a mnoho slovanských obyvateľov z mesta vysídlil. Grécky historik tohto obdobia, Ioannis Skylitzis, kedy sa Edessa prinavrátila pod Byzanciu, mesto spomína pod menom Vodena a miestne jazero ako Ostrovo, toponymá, ktoré pretrvali dodnes. V roku 1345 mesto dobyli Srbi a v roku 1386, spoločne s ostatnou Macedóniou Turci. V roku 1395 mesto postihlo ničivé zemetrasenie, pri ktorom sa vytvorili dnešné veľké vodopády. V roku 1782 v Edesse vznikla prvá grécka škola. Z Edessy pochádzal aj známy profesor starogréčtiny v Paríži, Minas Minoidis. Z Edessy pochádzali aj mnohí významní revolucionári z Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821. Miestne obyvateľstvo rozprávalo hlavne po slovansky (bulharsky), avšak nemali nijakú špecifickú národnú identitu. Časť z nich sa cítila byť už tradične Grékmi, časť, po vzniku bulharského exarchátu sa začalo považovať za Bulharov. V roku 1905 malo mesto 3 600 Bulharov, 6 280 Gréckych Slovanov a žili tu aj Turci a Arumuni. Po oslobodení spod osmanskej nadvlády gréckymi vojskami v roku 1912 tu začalo vznikať mnoho tovární. Mestu bolo prinavrátené pôvodné meno Edessa, Vodena ostala používaná medzi obyvateľmi, ako neformálne pomenovanie. Po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadili aj Maloázijskí Gréci a odišli miestni Turci, rovnako ako aj Bulhari do Bulharska. V 30. rokoch tu vzniklo mnoho divadiel a koncertných telies.
Príroda a pamiatky
Príroda v okolí mesta Edessa je zelená, je tu vybudovaný veľký park, ktorý začína hore, na vrchu, kde stojí mesto a pokračuje schodmi na nižšie terasy, kde sú rôzne jazierka, vodopády a veľký vodný mlyn. Schádzať sa dá aj výťahom. Pri dobrom počasí, je z vrchu možno obdivovať ďaleký výhľad až k mestu Thessaloniki. Výhľadu dominuje aj veľké jazero Ostrovo. Staré mesto na akropole je charakteristické typickou osmanskou architektúrou, stojí tu aj veľký ortodoxný kostol Svätej Márie Sladkobozkávajúcej, ako aj ranokresťanský byzantský chrám Svätej Múdrosti.
Obyvateľstvo
Edessa, spoločne s Florinou patrí k hlavným centrom Slavofónnych Grékov, slovanským jazykom tu stále komunikuje hlavne staršia generácia. V meste a jeho okolí však žijú aj mnohí Maloázijskí Gréci.