Elżbieta Zawacká
| Elżbieta Zawacká | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 19. marec 1909 Toruň, Nemecké cisárstvo, dnes Poľsko |
| Úmrtie | 10. január 2009 (99 rokov) Toruň, Poľsko |
| Prezývky | Zo, Sulica, Zelma |
| Povolanie | príslušníčka Poľskej armády, generál, profesorka, inštruktorka skautingu, bojovníčka za slobodu |
| Roky pôsobenia | 1939 - 1945 |
Elżbieta Zawacká (poľ. Elżbieta Zawacka; * 19. marec 1909, Toruň – † 10. január 2009), známa aj pod prezývkou Zo, počas 2. svetovej vojny aktívna v poľskom podzemnom štáte, bola poľská univerzitná profesorka, inštruktorka skautingu, agentka SOE a bojovníčka za slobodu počas druhej svetovej vojny. Prezident Lech Kaczyński ju 3. mája 2006 povýšil na brigádnu generálku poľskej armády (druhá žena v histórii poľskej armády v tejto hodnosti). Niekedy ju nazývali "jedinou ženou v radoch cichociemni", prešla výcvikom špeciálnych operácií. Slúžila ako kuriérka Armie Krajowej (nosila listy a iné dokumenty z nacistami okupovaného Poľska poľskej exilovej vláde v Londýne a späť). Jej pravidelná trasa viedla z Varšavy cez Berlín a Švédsko do Londýna. Bola tiež zodpovedná za organizovanie trás pre ostatných kuriérov AK. Bola nositeľkou Rádu bieleho orla.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Elżbieta Zawacká sa narodila v Toruni (nemecky Thorn), ktorá bola v tom čase súčasťou pruského územia po delení Poľska, a vyštudovala matematiku na Poznaňskej univerzite. Keď mala 10 rokov, v roku 1919 sa jej mesto Toruň vrátilo do obnoveného Poľska, ktoré v roku 1918 získalo nezávislosť. Maturitu zložila v poľskej Toruni. Koncom 30. rokov 20. storočia učila na niekoľkých stredných školách a súčasne pracovala ako inštruktorka v ženskom vojenskom výcviku PWK (Przysposobienie Wojskowe Kobiet). Počas invázie nacistického Nemecka do Poľska v roku 1939 bola veliteľkou ženského vojenského výcviku v sliezskom okrese. V septembri 1939 sa ako vojačka Ľvovského ženského pomocného práporu vojenskej služby (vytvoreného Občianskym výborom na obranu Ľvova) zúčastnila na obrane Ľvova.
V októbri 1939 sa zapojila do sliezskej vetvy ozbrojeného odporu pod krycím menom "Zelma", ktoré neskôr zmenila na "Zo". Koncom roka 1940 bola prevelená do Varšavy a začala vykonávať kuriérske cesty. V rokoch 1939 až 1945 na základe falošných dokladov viac ako stokrát prekročila hranice Ríše.
Bola tiež zástupkyňou vedúceho oddelenia zahraničného spojenia Domobrany Zagroda. Vo februári 1943 cestovala cez Nemecko, Francúzsko a Španielsko do Gibraltáru, odkiaľ sa letecky prepravila do Londýna. V Británii absolvovala parašutistický výcvik a 10. septembra 1943 zoskočila v Poľsku.
V marci 1944, keď Zo hrozilo zatknutie, bola stiahnutá z kuriérskej činnosti a preložená do služby na veliteľstvo Ženskej vojenskej služby. Bojovala vo Varšavskom povstaní a po jeho porážke sa presťahovala do Krakova, kde pokračovala v ilegálnej činnosti. V roku 1945 vstúpila do protikomunistickej organizácie Sloboda a nezávislosť (WiN), ale čoskoro z nej vystúpila a začala pracovať ako učiteľka. Nastúpila na Štátny úrad pre telesnú výchovu a vojenskú organizáciu na ministerstve národnej obrany, z ktorého musela v roku 1948 z politických dôvodov odísť.
V rokoch 1948 až 1951 pôsobila ako učiteľka v Lodži, Toruni a Olsztyne. V roku 1951 ju zatkol a mučil Úrad bezpečnosti (Urząd Bezpieczeństwa vtedajšieho poľského Ministerstva vnútra). Odsúdili ju na 10 rokov väzenia za vlastizradu a špionáž, ale trest jej skrátili a v roku 1955 ju prepustili.
Po prepustení z väzenia získala v roku 1965 doktorát na Gdanskej univerzite a nastúpila na miesto docentky na Vysokej škole pedagogickej v Gdansku. Bola riadnou profesorkou na Pedagogickom inštitúte Univerzity Mikołaja Kopernika v Toruni, kde v roku 1975 založila katedru andragogiky. V roku 1976 odcestovala do Londýna na vedeckú cestu, ale po návrate bola vystavená veľkému prenasledovaniu a represiám zo strany poľskej tajnej polície ako aj orgánov inštitútu, v ktorom pracovala. Prekonala dva infarkty, dlho sa zotavovala. Do dôchodku odišla v roku 1978 po tom, ako tajná polícia Służba Bezpieczeństwa katedru zrušila.
V 80. rokoch 20. storočia spolupracovala so Solidaritou.
Ešte ako šesťdesiatnička sa Elżbieta Zawacká venovala zbieraniu historických materiálov dokumentujúcich činnosť Krajinskej armády počas vojny. Ako dôchodkyňa sa k tejto práci vrátila. Vďaka jej angažovanosti skupina niekoľkých ľudí v Toruni koncom roka 1988 iniciovala založenie združenia bývalých vojakov domobrany (v súčasnosti Svetové združenie vojakov domobrany). Pôsobila ako podpredsedníčka prvej hlavnej rady organizácie, ktorá položila základy jej ďalšieho rozvoja. V roku 1990 iniciovala založenie nadácie "Archív Pomorskej domobrany". Bola jej prvou prezidentkou a o niekoľko rokov neskôr čestnou predsedníčkou správnej rady. "Klub histórie Antoniho Antczaka" bol neoddeliteľnou súčasťou nadácie založenej Zawackou a fungoval až do začiatku 21. storočia.
V roku 1989 jej bola udelená Stolemova medaila - vyznamenanie udeľované v Kašubsko-pomoranskom spolku osobám, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o šírenie kultúrneho dedičstva a úspechov Pomoranska alebo o ich popularizáciu. V roku 1990 jej bol udelený Dôstojnícky kríž Rádu Polonia Restituta a v roku 1993 dôstojnícky kríž tohto rádu s hviezdou. Od roku 1996 pôsobila ako profesorka humanitných vied. V roku 1993 jej mestská rada Torune udelila titul čestnej občianky tohto mesta, v roku 2008 sa stala čestnou občiankou Piastova.
Dňa 3. mája 2006 ju prezident Poľskej republiky Lech Kaczyński na žiadosť varšavských veteránskych kruhov povýšil do hodnosti brigádneho generála. Po Marii Wittekovej sa stala druhou generálkou v histórii poľskej armády.
Profesorka Elżbieta Zawacká bola dvakrát vyznamenaná Rádom Virtuti Militari V. triedy a päťkrát Krížom za statočnosť; v roku 1995 ju prezident Lech Wałęsa vyznamenal Rádom bieleho orla. V roku 2002 získala od predsedu "Ústavu pamäti národa" profesora Leona Kieresa ocenenie "Kustód národnej pamäti".
Brigádna generálka Elżbieta Zawacká je zakladateľkou pamätníka ženskej vojenskej služby vo Varšave.
Zomrela vo veku nedožitých 100 rokov a bola pochovaná na cintoríne svätého Juraja v Toruni.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elżbieta Zawacká
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Elżbieta Zawacka na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Elżbieta Zawacka na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).