Eli Urbanová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Eliška Urbanová
česká esperantistka a spisovateľka
Osobné informácie
PseudonymEli Urbanová
Eliška Doubravská
Narodenie8. február 1922
 Čáslav, Česko
Úmrtie20. január 2012 (89 rokov)
 Praha, Česko
Národnosťčeská
Zamestnanieučiteľka
ManželŠtepán Urban
Dielo
Žánrebásne, román
Témylyrické témy, pocity a vášne, láska, rodina, nostalgia...[1]
Literárne hnutieesperantisti, Pražská škola[1]
Debutpoviedka Na makovicích
Významné práceNur tri kolorojn, Hetajro dancas, Peza vino

Eli Urbanová, vlastným menom Eliška Urbanová, rod. Vrzáková (* 8. február 1922, Čáslav – † 20. január 2012, Praha) bola česká pedagogička, spisovateľka a poetka píšuca v češtine a esperante.[1] Držiteľka viacerých ocenení. Spolu s Hildou Dresen a Marjorie Boultonovou býva považovaná za jednu z troch najvýznamnejšie píšucich esperantistiek.[2]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Eli Urbanová sa narodila v roku 1922 v Čáslavi, kde neskôr nastúpila na základnú školu a gymnázium.[3] Tvoriť začala už ako násťročná, jej prvotinou bola poviedka Na makovicích publikovaná v roku 1935 v novinách Národní osvobození. V rokoch 19371941 študovala v Čáslavi za učiteľku, popri tom sa venovala aj hudbe. V roku 1940 vydala pod pseudonymom Eliška Doubravská svoju prvú básnickú zbierku Zrcadlo. Po štúdiu hudby nastúpila vyučovať do súkromnej hudobnej školy profesora Štěpána Urbana, ktorý sa stal jej manželom. Učila hru na klavír, husle a violončelo.[1] Spolu s manželom sa začala zaujímať o esperanto, veľký vplyv na jej rozhodnutie mal český herec Karel Höger, ktorý hral niekoľko hier v esperante v brnianskom rozhlase.[1][3] V roku 1948 sa jazyk začala učiť, o dva roky neskôr úspešne absolvovala skúšky z jazyka a začala písať svoje prvé diela. V roku 1955 sa rozviedla a začala pôsobiť ako učiteľka na základnej škole. Venovala sa aj pedagogickej metodike a napísala príručku pre vychovávateľky. Aktívne sa zapájala do života v Českom esperantskom zväze a v roku 1956 spoluzakladala Združenie esperantských spisovateľov. V tomto období sa zapojila do viacerých medzinárodných súťaží a jej básne získali viacero cien, v neskoršom období bola sama porotkyňou na podobných súťažiach. V roku 1960 vyšla zrejme jej najvýznamnejšia básnická zbierka Nur tri kolorojn (v preklade Iba tri farby). Jej diela sa podľa kritikov vyznačovali živou vášnivosťou a túžbou po láske, odhaľovali emociálne vnútro ženskej duše a patrili tak k najväčším vyznaniam v esperante.[1] V rokoch 19861995 bola ako v poradí druhá žena na svete členkou Esperantskej akadémie. Aktívne publikovala diela v esperante, jej diela boli aj v období komunistického režimu publikované v zahraničí a prispievala aj do rôznych medzinárodných esperantských periodík. Od roku 1990 bola členkou českého spolku spisovateľov Obec spisovatelů. Zomrela v roku 2012 vo Vojenskej nemocnici v Prahe.[2][1][4][5]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Medzi jej diela patrili:[2][4]

  • Zrcadlo (1940), básnická zbierka, v češtine
  • Nur tri kolorojn! (1960, v doslovnom preklade: Iba tri farby!), zbierka básní
  • El subaj fontoj (1981, v doslovnom preklade: Zo spodných prameňov), zbierka básní
  • Verso kaj larmo (1986, v doslovnom preklade: Verš a plač), zbierka básní
  • Vino, viroj kaj kanto (1995, v doslovnom preklade: Víno, muži a pieseň), zbierka básní
  • Hetajro dancas (1995,, v doslovnom preklade: Hetéra tancuje), autobiografický román
  • Peza vino (1996, v češtine vyšlo ako Těžké víno)
  • El mia buduaro (2001, v doslovnom preklade: Z môjho budoáru), zbierka básní
  • Rapide pasis la temp' (2003, v doslovnom preklade: Rýchlo ubehol čas), zbierka básní
  • Prefere ne tro rigardi retro (2007, v doslovnom preklade: Radšej sa príliš neobzerať späť), zbierka básní

Spolu s ďalšími pražskými básnikmi (Josef Rumler, Jiří Karen, Čestmír Vidman) vydala tiež básnickú zbierku Kvarfolio.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h SUTTON, Geoffrey H.. Concise Encyclopedia of the Original Literature of Esperanto. 1. vyd. [s.l.] : Mondial, 2008. ISBN 1595690905, 978-1595690906. S. 332 – 336.
  2. a b c Zemřela Eli Urbanová [online]. Esperanto.cz, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.
  3. a b Eli Urbanová [online]. [Cit. 2020-05-09]. Dostupné online. (csz)
  4. a b Eli Urbanova [online]. esperanto.net, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.
  5. Bildoj el la historio de la Esperanta Literaturo: Urbanová [online]. esperanto.net, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]