Preskočiť na obsah

Eliáš Galajda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eliáš Galajda
slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti
Eliáš Galajda
Narodenie1. august 1931
Čertižné, Slovensko
Úmrtie10. august 2017 (86 rokov)
Košice, Slovensko

Eliáš Galajda (ukr. Ілля Галайда – Ilľa Halajda; * 1. august 1931, Čertižné – † 10. august 2017, Košice) bol slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti.

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie absolvoval na osemročnom Štátnom ruskom gymnáziu v Humennom kde zmaturoval roku 1951 a kde rok pôsobil ako pedagóg. Odtiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (rus. Саратовский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского) (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve (1955-1958). V roku 1968 získal vysokoškolský titul PhDr., v roku 1972 mu bol udelený vedecký titul CSc. za kandidátsku dizertačnú prácu Puškinove rozprávky. K problému realizmu rozprávok[1] a v roku 1976 mu bol priznaný titul doc. za habilitačnú prácu Ruská autorská rozprávka v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19, storočia.

Práca

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered[2] v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá bola od roku 1997 spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená Prešovská univerzita v Prešove. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v Prešove. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove [3].

Členstvo v profesných organizáciách

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1963 – Ôsmi (Vosmero, 1963)[4] vstup do literatúry začiatkom 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku
  • 1974 – Vzplanutie (Spalachy)[5] úspešný debut rozsiahlou básnickou zbierkou
  • 1981 – Smäd srdca a zeme (Spraha sercia i zemli)[6] v tejto zbierke a nasledujúcich sa výrazne prejavilo poetické dozrievanie až zrelosť
  • 1986 - Nespavosť (Bezsońa)[7] - básnická zbierka
  • 1991 - Balada o troch slnkách (Balada pro try soncia)[8]

V básňach sa venuje rodnému kraju, spomienkam na detstvo a témam, v ktorých básnik konfrontuje svoj vnútorný svet s drsnou realitou.

V nasledujúcich dvoch zbierkach sa značne prehĺbilo lyrické (emotívne) rozjímanie nad osudom i perspektívou človeka.

  • 1990 - Hory modré, hory (Hory syni, hory)[9]
  • 1994 - Smútok môj každodenný (Moja pečaľ povsjakdenná)[10] - básnická zbierka
  • 1998 - Volanie žeriavov (Žuravlynnyj klyč)[11] bibliofília, ktorú vydal Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky k 40. výročiu jeho tvorby
  • 2001 - Nepokojom sa cesta stelie (Trivohami doroha steliťsia)[12] - básnická zbierka[13]
  • 2006 - Verše zo zabudnutých zošitov (Virši iz zabutych zošitiv)[14] - básnická zbierka[15]
  • 2011 - Jesenné reflexie (Osinni refleksii)[16] - básnická zbierka

Próza

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1980 - Keď idú dažde (Koly iduť došči)[17]
  • 1989 - Ešte spieva škovránok (Šče spivaje žajvoronok)[18]

Antológie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1977 - Soňačni krynyci[19] Antológia poézie ukrajinských spisovateľov na Slovensku
  • 2007 - Z vyhne času (Iz kuzni času)[20] - Antológia súčasnej slovenskej poézie preloženej do ukrajinčiny autorom.[21]
  • 2012 - Dotyky slova - tvorba desiatich súčasných ukrajinských básnikov na Slovensku [22]

Preklad

[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady autorových diel a výber z tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1982 - Srdce ako slnce[25] - kolektívny zborník v ktorom boli uverejnené jeho básne v slovenskom preklade
  • 1983 - Ráno pod Karpatami[26] - český zborník
  • 1988 - A Karpátok éneke[27] - zborník, krátke prózy a básne v maďarskom preklade
  • 1990 - Korene[28] - antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR aj s ukážkami z jeho tvorby
  • 2002 - Sú také chvíle[29] - slovenský preklad, kolektívny zborník
  • 2016 - Eliáš Galajda, Vybrané diela, (Ilja Galajda, Vibrany tvori) Poézia, próza a literárna kritika [30]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Literárny Fond Slovenska ocenil Eliáša Galajdu niekoľkokrát Cenou Ivana Franka za literárnu činnosť:

  • 1994- za pôvodnú tvorbu v ukrajinskom jazyku za zbierku Môj smútok každodenný
  • 2006- za preklad zbierky básní Jozefa Leikerta: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť) do ukrajinčiny[31]
  • 2007- za preklad antológie Z vyhne času [32]
  • 2011- za básnickú zbierku Jesenné reflexie [33]

a prémiou:

  • 2001 - Prémia za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku [34]

Taktiež mu bola udelená časopisom Sobornisť (ukr. Соборність (часопис)) Medzinárodná literárna cena Ivana Košelivca (ukr. Міжнародна літературна премія імені Івана Кошелівця) za rok 2010[35] za poviedku Slovo pro žajvoronkiv.

Záujmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Venoval sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy plastík upravených zo samorastov)[36] a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Prispieval do rôznych periodík,[37], spieval ľudové piesne.[38]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Eliáš Galajda: Skazki Pushkina: k probleme realizma skazok, Bratislava, Slovenske pedagogické nakladateľstvo, 1975
  2. ↑ . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ Pohreby - utorok 15. augusta [online]. Petit Press, 15.8.2017, [cit. 2017-08-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Vos'mero. 1. vyd. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1963. 321 s.
  5. ↑ 'Spalachy. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1974. 80 s. [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  6. ↑ Galajda, Illja. Spraha sercja i zemli: Virši. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedagog. nakl., 1981. 95 s.
  7. ↑ Halajda, Illja. Bezsonnja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1986. 133 s.
  8. ↑ Halajda, Illja. Balada pro try soncja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1991. 126 s.
  9. ↑ Hory syni, hory. Bratislava : Slovatske pedahohichne vyd., Viddil ukr. lit. v Priashevi, 1990.
  10. ↑ Eliáš Galajda: Moja pečal' povsjakdenna. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 109 s.[nefunkčný odkaz]
  11. ↑ Halajda, Illja a Bobak, Milan, ed. Žuravlynyj klyč. Prjašiv: Sojuz rusyniv-ukrajinciv Slov. Res. vyd. Cuper, 1998. 8 s. Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine ISBN 80-967748-4-0
  12. ↑ Illia Halajda: Tryvohamy doroha stelytʹsia. Vyd. 1 Priashiv: Vyd. EXCO, 2001
  13. ↑ . Dostupné online.
  14. ↑ Galajda Eliáš, Virši iz zabutych zošitiv. Prešov: Cuper, 2006, 75 s. ISBN 808889039X
  15. ↑ . Dostupné online.
  16. ↑ Eliáš Galajda: Osinni refleksii. 1. vyd, Spilka ukrajinskych pysmennykiv Slovaččyny, Prjašiv, 2011, 121 s. ISBN 9788097028824 [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  17. ↑ Halajda, Illja. Koly jdut' došči: Opovidannja. Bratislava: Slov. ped. vydav., viddil ukr. literatury v Prjaševi, 1980. 151 s.
  18. ↑ 'Illja Halajda: Šče spivaje žajvoronok. Slovacke pedahohične vydavnyctvo, Prjašiv, 1989, 125 s. [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  19. ↑ Illja Halajda: Sonjačni krynyci. Bratislava: Slov. pedahoh. vyd., Viddil ukraïn. lit v Prjaševi 1977. 171 S.
  20. ↑ Ìz kuznì času: antolohìja sučasnoji slovac'koji poezìji. Užhorod: Vydavnyctvo "Zakarpattja", 2007. 196 s. ISBN 966-347-044-5
  21. ↑ Obálka publikácie
  22. ↑ Milan Bobák: Dotyky slova, Prešov - Spolok ukrajinských spisovateľov Slovenska, 2012, 126 s. ISBN 978-80-970288-5-5
  23. ↑ Bernardo Guimaraes: Isaura, prekladatel: Ilja Galajda ARTpress, Prešov, 1995, 149 stran, ISBN 8071190446 [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  24. ↑ Jozef Leikert: Pominuteľnosť, preklad Iľja Galajda, ilustrácie Ľudovít Hološka vyd. Veselka, Kyjev, 2006 [online]. [Cit. 2014-02-15]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  25. ↑ Srdce ako slnce: antológia poézie básnikov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Autor: Fedor Kováč, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1982.
  26. ↑ Ráno pod Karpatami : Výber z poezie a prózy ukrajinských spisovatelů východního Slovenska od roku 1945, Autor: J. Kabíček; M. Roman; V. Židlický Praha : Čs. spis., 1983
  27. ↑ A kárpátok éneke, Autor: Roman Mihajlo, László Barak, Vyd.: Bratislava: Madách, 1988, 213 s
  28. ↑ Korene: antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Juraj Andričík, Bratislava: Slovenský spisovatel, 1990
  29. ↑ Jackanin, Ivan, and Ladislav Cuper. Sú Také Chvíle...: Antológia Ukrajinskej Poézie Na Slovensku. 1. vyd. Prešov: Cuper, vydavateľstvo, 2002. ISBN 80-88890-27-6
  30. ↑ D. M. Fedaka: Eliáš Galajda Vybrané diela, - Užhorod: TIMPANI, 2016, 635 s. ISBN 978-966-8904-99-8
  31. ↑ . Dostupné online.
  32. ↑ . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  33. ↑ . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  34. ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  35. ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  36. ↑ Iľja Galajda: Samorasty, autor: Bycko Michal, 4 s. 1993 katalógová pozvánka
  37. ↑ Príspevky do tlačovín: Duklja, Druzhno vpered, Neve zhittja a i.[nefunkčný odkaz]
  38. ↑ Spivaje Illja Halajda, Vydavateľ Medzilaborce: Hudobné štúdio pri Spoločnosti Andyho Warhola a Múzeu moderného umenia Andyho Warhola, 2001, elektronický kompaktný[nefunkčný odkaz]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eliáš_Galajda&oldid=7891912“