Embosovaná platobná karta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Embosované platobné karty

Embosovaná platobná karta (angl. Embossed Payment Card)[1] je typ platobnej karty, na ktorej sú embossing[p 1] vyrazené údaje o vlastnej karte aj o jej majiteľovi (jeho meno, ďalej číslo platobnej karty a doba jej platnosti).[4] Vďaka embosovaným údajom je možné kartou platiť tiež v prevádzkach nevybavených elektronickým platobným terminálom, kde sa tak používa mechanické snímacie zariadenie nazývané imprinter.[3] Ten pri platení embosované informácie z karty otlačí na účtenku, ktorú následne zákazník podpíše.[5] Embosované karty sú preto (s vzhľadom na rozšírenie elektronických platobných terminálov predovšetkým v menej hospodársky rozvinutých krajinách)[6] použiteľné na viacerých miestach sveta.

Podoba karty[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľad a podobu platobných kariet udávajú pokyny ISO 3554 vydané Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu.[p 2] Platobná karta má podľa nich tvar obdĺžnika s rozmermi 85,6 × 54,0 milimetrov s hrúbkou 0,76 milimetra. Je vyrobená z trojvrstvového PVC, ktoré musia zvládať elastické vyrovnávanie deformáciou pri bežnom používaní karty. Súčasne jej materiál nesmie obsahovať toxické látky, ale zároveň musí zabezpečiť odolnosť voči chemickým vplyvom pri bežnom používaní a jeho štruktúra nesmie vykazovať nespoľahlivosť pri teplotách prostredia od -35 do +50 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu pohybujúcej sa od 5 do 95% pri 25 °C. V miestach embossingu sa karta navyše nesmie roztlačiť alebo skrútiť.[11] embossované údaje sa do karty vyrážajú písmom OCR 7B (angl. Optical Character Recognition) s výškou 3,63 milimetra.[12] Niektoré bankové inštitúcie umožňujú navyše prednú stranu karty upraviť umiestnením obrázka podľa zákazníkovho priania[13] alebo sem umiestniť napríklad odrazovú plochu či imitáciu kože.[14]

Na prednej strane karty je uvedené 12 až 19 ciferné číslo karty,[p 3] ďalej platnosť karty[p 4] (pri kartách od spoločnosti MasterCard navyše ešte štvormiestny identifikátor banky), na ďalšom riadku je uvedené meno držiteľa (najviac 27 znakov) a v poslednom riadku je pri služobných kartách uvedené meno spoločnosti, ku ktorej účtu je platobná karta vydaná (opäť maximálne 27 znakov).[11] Zadná strana obsahuje magnetický prúžok, v ktorom sú zaznamenané identifikačné údaje využívané pri elektronických transakciách kartou, ďalej podpisový prúžok pre záznam podpisového vzoru držiteľa karty a kód CVC alebo CVV.[p 5][11][18]

Princíp fungovania platobnej karty[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma platenia platobnou kartou

Spôsob platenia embosovanou kartou sa nelíši od platieb realizovaných inými platobnými kartami. Zákazník pomocou karty zaplatí u obchodníka, ktorý túto sumu následne požaduje od svojej banky. Tá ju zaplatí a vynaložené financie vyžaduje od vydavateľa karty, teda po spoločnostiach Visa alebo MasterCard. Potom, čo ich vyplatí, sú touto spoločnosťou vyplatené peniaze požadované po banke, ktorá kartu zákazníkovi vydala. Banka z jeho účtu požadovanú finančnú sumu strhne a pošle ho vydavateľmi kariet.[19]

Výhody platobných kariet[upraviť | upraviť zdroj]

Platobné karty majú oproti hotovostným operáciám niekoľko výhod. Platba vykonaná kartou nie je anonymná, pretože ju možno spätne dohľadať a prekontrolovať. Takto realizované platby sú tiež viac bezpečné a súčasne vedú k zníženiu nákladov na spracovanie hotových peňazí, ich úschovu a dopravu od obchodníka do banky. Fyzické peniaze je navyše nutné tlačiť a zabezpečiť ochranou proti ich falšovaniu. Pri cestách do zahraničia je potrebná smena hotovosti za cudzie peniaze, čo pri platbách realizovaných kartou odpadá.[20]

Používanie kariet takto prináša výhody ako pre držiteľa karty, tak pre obchodníka a spolu s tým tiež vydavateľovi kariet. Držiteľ karty má totiž svoje prostriedky lepšie zabezpečené (nie je potrebné nosiť pri sebe hotovosť), karty majú národné či medzinárodné použitie, odbúravajú sa zmenárenské poplatky aj kurzové straty pri výmenách valút, ďalej možno sledovať transakcie uskutočnené platobnou kartou a je možné si k nej dojednať ďalšie doplnkové služby (napríklad poistenie). Pre obchodníka má platenie kartou prínos v jeho jednoduchosti a vyššej bezpečnosti (nemanipuluje s hotovosťou). Prínosom pre neho je tiež zaručenie platby, zvýšenie jeho prestíže a udržanie sa v konkurenčnom boji. Vydavatelia kariet zasa profitujú zo zisku nových klientov, môžu vyberať poplatky za držanie karty aj za jednotlivé operácie kartou uskutočnené a možno tiež ponúkať komplexné služby pre organizácie a podnikateľov, ktoré karty využívajú.[20][21]

Bezpečnostné riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Majitelia platobných kariet by mali v snahe o zníženie bezpečnostných rizík dodržiavať niekoľko pravidiel. Nie je vhodné platobnú kartu niekomu požičiavať alebo odhaliť jej PIN, prípadne nechávať tento kód v blízkosti karty. Počas platenia nesmie zákazník stratiť svoju kartu z dohľadu. Súčasne je pri operáciách pri bankomate dôležité zakrytie klávesnice bankomatu pri zadávaní PIN kódu. Je tiež vhodné priebežne kontrolovať výpisy z účtu, ku ktorému bola karta vydaná, a prípadné nezrovnalosti ihneď hlásiť banke. Riziká potenciálne vzniknutých škôd možno znížiť poistením zneužitia karty.[22]

Ak dôjde k strate platobnej karty, je nutné kartu zablokovať, čím sa predchádza riziku jej zneužitia. Pri embosovaných kartách je potrebné vykonať takzvanú stoplistáciu, ktorá zabráni vykonávať kartou nielen on-line transakcie cez internet, ale aj neoverované transakcie, ktoré embosované karty – na rozdiel od kariet elektronických – umožňujú. Pri stoplistácii dôjde k trvalému a nezrušiteľnému právu používať platobnú kartu. Akt možno vykonať pomocou telefónu, a to aj zo zahraničia.[23]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Embossing je technológia vyrážania textov (či vzorov) do plochy.[2] Takto napísané texty potom z platobnej karty vystupujú.[3]
  2. Norma ISO 3554 (nazvaná angl. Credit cards -- Magnetic stripe encoding for tracks 1 and 2) vydaná v roku 1976 bola k 1. decembru 1985 zrušená.[7] Nahradil ju predpis ISO / IEC 7810 z roku 1985.[8] Jeho posledná novelizácia probehla v roku 2003.[9][10]
  3. Prvé dve cifry čísla karty definujú druh karty (napríklad bankové karty vydané firmou MasterCard začínajú vždy päťkou, karty od spoločnosti Visa zas štvorkou), ďalších spravidla päť číslic identifikuje vydavateľa karty (podľa pridelenia ISO) a zostávajúcich 8 až 13 pozícii slúži k identifikácii konkrétneho kartového produktu a vydavateľa.[11]
  4. Uvádza sa vo formáte dvojciferného číselného označenia mesiaca lomeného dvojciferným koncom letopočtu (napríklad pre aktuálny mesiac – marec – má podobu 03/24).[11]
  5. Trojciferné kódy CVC (angl. Card Verification Code)[15] alebo CVV (angl. Card Verification Value)[15] sú obdobou PIN kódu.[16] CVC kód dáva na svoje karty spoločnosť MasterCard, CVV kód spoločnosť Visa.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠKVÁRA, Miroslav. Embosovaná platební karta [online]. Praha: Ing. Miroslav Škvára, [cit. 2013-10-22]. Dostupné online.
  2. HOROVÁ, Jitka. Embossing [online]. Jevíčko: VašeDěti.cz – Mgr. Petra Vymětalová, 2010-09-24, [cit. 2013-10-22]. Dostupné online.
  3. a b Embosovaná platební karta [online]. Praha: MasterCard, 2008, [cit. 2013-10-22]. Dostupné online. Archivované 2012-01-20 z originálu.
  4. Embosovaná platební karta. Měšec.cz. Dostupné online [cit. 2013-10-22]. ISSN 1213-4414.
  5. Jak pohodlně používat platební kartu [online]. Praha: Komerční banka, [cit. 2013-10-22]. Kapitola Platba za zboží a služby prostřednictvím imprinteru = mechanický snímač. Dostupné online. Archivované 2013-10-14 z originálu.
  6. ADAMČÍKOVÁ, Eva. Platební karty – embosovanou, nebo elektronickou?. Měšec.cz, 2004-10-06. Dostupné online [cit. 2013-10-23]. ISSN 1213-4414.
  7. ISO 3554:1976 [online]. Ženeva: International Organization for Standardization, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ISO 7810:1985 [online]. Ženeva: International Organization for Standardization, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ISO/IEC 7810:2003 [online]. Ženeva: International Organization for Standardization, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Sizing up card dimensions for international interchange [online]. Ženeva: International Organization for Standardization, 2004-03-17, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu. (po anglicky)
  11. a b c d e JUŘÍK, Pavel. Svět platebních karet. Praha : Radix, 1995. 125 s. [Ďalej len Svět platebních karet]. ISBN 80-901853-1-2. Kapitola Platební karta, s. 14.
  12. JUŘÍK, Pavel. Svět platebních a identifikačních karet. 2. prepracované vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 175 s. ISBN 80-247-0195-2. Kapitola Druh záznamu, s. 43.
  13. TŮMOVÁ, Věra. Vyberte si obrázek na platební kartu. Návod, jak na to. Aktuálně.cz, 2011-05-07. Dostupné online [cit. 2013-10-23].
  14. HRUŠOVÁ, Monika. Podívejte se: Platební karty se zrcátkem nebo z kůže. iDNES.cz, 2011-05-09. Dostupné online [cit. 2013-10-23].
  15. a b KRHOVJÁK, Jan; LORENC, Václav; MATYÁŠ, Václav. Autentizace a autorizace finančních transakcí. Zpravodaj ÚVT MU, 2007, roč. 18, čís. 1, s. 5–10. Dostupné online [cit. 2014-09-12]. ISSN 1212-0901. Archivované 2015-06-10 z originálu.
  16. VYBÍHAL, Václav, a kol. Slabikář finanční gramotnosti: učebnice základních 7 modulů finanční gramotnosti. 2. vyd. Praha : Cofet, 2011. 416 s. [Ďalej len Slabikář]. ISBN 978-80-904396-1-0. Kapitola Platební karty, s. 162.
  17. JUŘÍK, Pavel. Svět platebních karet. Praha : Radix, 1995. 125 s. [Ďalej len Svět platebních karet]. ISBN 80-901853-1-2. Kapitola Druh záznamu na kartě, s. 36.
  18. Svět platebních karet, s. 15
  19. Slabikář, s. 157
  20. a b Svět platebních karet, s. 64
  21. Svět platebních karet, s. 65
  22. Slabikář, s. 164–165
  23. Slabikář, s. 166

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JUŘÍK, Pavel. Svět platebních a identifikačních karet. 2. prepracované vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 175 s. ISBN 80-247-0195-2.
  • JUŘÍK, Pavel. Platební karty: ilustrovaná historie placení. Praha : Libri, 2012. 204 s. ISBN 978-80-7277-498-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]