Preskočiť na obsah

Emil Buchar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Buchar
český astronóm a geodet
Narodenie4. august 1901
Lázně Bělohrad, Česko
Úmrtie20. september 1979 (78 rokov)
Příbram, Česko
Alma materKarlova univerzita

RNDr. Emil Buchar, DrSc (* 4. august 1901, Lázně Bělohrad, Česko – † 20. september 1979, Příbram, Česko) bol český astronóm a geodet, profesor na ČVUT, člen korešpondent ČSAV, ktorý sa stal známym pre svoje práce v oblasti geodetickej astronómie. Na základe meraní umelých družíc Zeme z roku 1958 odvodil presný tvar Zeme. Objavil planétku 1055 Tynka.

V Novej Pake absolvoval reálne gymnázium, potom v Prahe prírodovednú fakultu Univerzity Karlovej.[1]

Vedecké úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Začal pracovať v rokoch 1925 až 1927 na hvezdárni Bouzaréah v Alžíri a tu objavil planétku 1055, ktorú nazval Tynka. Potom sa vrátil do vlasti, nastúpil do Vojenského zemepisného ústavu v Prahe so zaradením meračský komisár.

Po vojne vyučoval na ČVUT v Prahe, roku 1947 bol profesorom a rok potom dekanom Vysokej školy špeciálnych náuk ČVUT. Od roku 1952 bol člen korešpondent Československej akadémie vied.

Po vypustení prvej umelej družice Zeme Sputnik 1 odvodil zo sledovania jej letu sploštenie Zeme.[2]

Bol autorom mnohých odborných prác, napr.:

  • Tížnicové odchylky a geoid v ČSR (1951)
  • Geodetická astronomie (1963)

Medzinárodné pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Profesor Buchar bol členom Medzinárodnej astronautickej federácie a niekoľkých jej komisií, členom Medzinárodnej astronautickej akadémie, členom byra a exekutívneho výboru COSPAR. Vďaka nemu v roku 1960 bol národný výbor (komitét) COSPAR vytvorený aj v Česko-Slovensku a prof. Buchar mu predsedal 16 rokov.

Uctenie pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeho pamiatku bola pomenovaná planétka (3141) Buchar objavená na hvezdárni na Kleti v roku 1984.

V Prahe 13 je po ňom pomenovaná ulica - Bucharova.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BUCHAR Emil 4.8.1901-20.9.1979 – Personal [online]. biography.hiu.cas.cz, [cit. 2019-11-14]. Dostupné online.
  2. VÍTEK, Antonín; LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha: Mladá fronta, 1982. Kapitola Geodetické družice, s. 172.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.