Emil Matejiček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Emil Matejiček
slovenský chirurg
Emil Matejiček
Narodenie5. január 1920
Púchov, Slovensko
Úmrtie30. marec 2013 (93 rokov)
Košice, Slovensko

Dr.h.c., Prof. MUDr. Emil Matejiček, DrSc. (* 5. január 1920, Púchov – † 30. marec 2013, Košice) bol slovenský chirurg.

Život a kariéra[upraviť | upraviť kód]

Po absolvovaní základnej školy navštevoval Reálne gymnázium v Trenčíne. Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v  Bratislave a Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po jej skončení a promócii v roku 1946 začal pracovať na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Košiciach ako sekundárny lekár.

Po otvorení lekárskej fakulty v Košiciach a zriadení chirurgickej kliniky na čele s prednostom prof. Kňazovickým sa stal odborným asistentom. Zapojil sa do vedecko-výskumnej činnosti kliniky, významnou mierou sa zaslúžil o založenie oddelenia experimentálnej chirurgie a rozvinul experimentálnu činnosť na chirurgickej klinike v Košiciach zameranú na problémy kardiovaskulárnej chirurgie a transplantácie. Jeho práca v oblasti transplantácie orgánov a revaskularizácie srdcového svalu (myokardu) bola v tom čase priekopnícka. Po obhajobe experimentálnej dizertačnej práce o revaskularizácii myokardu na pôde ČSAV v Prahe v roku 1960 ako prvý lekár na Slovensku dosiahol titul doktor vied. V roku 1956 sa stal docentom v odbore chirurgia a roku 1963 bol menovaný za profesora chirurgie.

V roku 1967 pri príležitosti 400. výročia narodenia Jana Jessenia vytvoril tradíciu „Dies Jessenii“ v Košiciach s celoštátnou a medzinárodnou účasťou. Od roku 1960 pôsobil ako krajský odborník pre chirurgiu. V rokoch 1960 – 1961 bol prodekanom LF UPJŠ a v rokoch 1964 – 1969 zastával funkciu rektora UPJŠ a podieľal sa na jej personálnom aj materiálnom rozvoji, najmä čo sa týka priestorov pre výučbu, ale aj ubytovania študentov.

V rokoch 1972 – 1986 bol ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky. Mal zásluhy na budovaní a skvalitňovaní nemocničnej, ambulantnej a kúpeľnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. V pozícii ministra zdravotníctva sa zaslúžil o pokračovanie a dokončenie výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou a budovy Lekárskej fakulty UPJŠ na Triede SNP 1 v Košiciach.

Funkciu prednostu chirurgickej kliniky zastával mimo uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nepretržite od roku 1965 do 1990, keď odišiel do dôchodku. Vychoval 9 kandidátov vied, 3 doktorov vied, 7 docentov a 4 profesorov. Aktívne sa pričinil o vytvorenie neurochirurgickej kliniky, kliniky úrazovej chirurgie a kliniky plastickej chirurgie a zriadenie transplantačného centra.

V roku 1988 uskutočnil prvú transplantáciu obličiek v Košiciach.

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Jeho vedecká a odborná činnosť bola ocenená mnohými vyznamenaniami z univerzít, fakúlt a vedeckých inštitúcií domácich aj zahraničných. Krakovská Jagelovská univerzita mu udelila titul doctor honoris causa. Za dlhoročnú prácu v chirurgických spoločnostiach mu bolo udelené čestné členstvo Československej chirurgickej spoločnosti, Českej lekárskej spoločnosti JEP a bol zvolený za čestného člena viacerých zahraničných chirurgických spoločností. Za rozvoj chirurgie mu bol udelený Pribinov kríž II. triedy.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]