Ergotimos
Ergotimos (starogr. Ἐργότιμος) bol grécky hrnčiar v 6. storočí pred Kr.[1] [2][3]
Hrnčiar Ergotimos, zrejme rodák z Atén, bol majiteľom keramickej dielne, kde spolupracoval s maliarom Kleitiom. Činnosť Ergotima sa datuje do rokov 570 až 540 pred Kr. Jeho meno sa stalo známym po objave niekoľkých hrnčiarskych diel (aj ich fragmentov) podpísaných oboma umelcami, medzi ktoré patrí napr. čaša z Gordionu, uložená v Štátnom múzeu v Berlíne (Berlin VI 4604) s nápisom:
| na jednej strane – ΕΡΓΟΤ[ΙΜΟΣ ΜΕΠΟΙ]ΕΣΕΝ na druhej strane – [ΚΛΙΤ]ΙΑΣ ΜΕΓΡΑΦΣΕΝ |
preklad:Ergotimos ma zhotovil Klitias ma maľoval. |
- - text v starogréčtine[4]
Ich signatúry sa nachádzajú aj na niekoľkých keramických fragmentoch nájdených v Naukratide a na kratéri známom ako „Françoisova váza“ (nazvaný podľa jeho reštaurátora Alexandra Françoisa), ktorý sa našiel v jednej etruskej hrobke v Chiusi (etrusky – Clevsin) v roku 1844.[5] Nádherný tvar (priamo napodobňujúci bronzové nádoby) a predovšetkým výzdoba tohto kratéra je skvelým príkladom majstrovstva týchto umelcov. Jeho najväčší obvod meria asi dva metre, výzdoba usporiadaná do šiestich vlysov nad sebou zachycuje dvesto postáv (vďaka nápisom sa dajú identifikovať) z epických a mytologických výjavov.[5] Tento kratér a aj ostatné výrobky tejto tvorivej dvojice celkom určite nepredstavovali bežnú produkciu atických dielní a preto sa vyvážali až do Etrúrie.[2][5]
Pokiaľ ide o jeho dielňu, prekvitala aj po jeho smrti, pretože sa našli hrnčiarske výrobky podpísané i jeho synom Eucheirom.[6]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Ergòtimo [1]
- ↑ a b spracoval kolektív pod vedením Alberta Châteleta a Bernarda Philippa Grosliera. Svetové dejiny umenia. Praha : Ottovo nakladatelství, 2004. ISBN 80-7181-937-9. S. 102-104.
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 328. (po nemecky)
- ↑ Collection:Berlin, Antikenmuseen, Berlin V.I. 4604 (Vase) [2]
- ↑ a b c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 86-88.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eucheiros 2 [3]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ergotimos
