Euchroit
| Euchroit | |
| Cu₂AsO₄(OH)·3H₂O | |
 Euchroit zo Svätodušnej, veľkosť: 2,0 x 1,9 x 0,8 cm | |
 Euchroit na malachite z lokality Poniky-Farbište. Veľkosť 7 mm. | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | August Breithaupt (1823) |
| Pôvod názvu | z starogr. ευχροια – pekná farba |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA symbol | Euc |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Strunzova klasifikácia | VII/D.02 (8.vyd.) 8.DC.07 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 8.DC.07 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 42.6.3.1 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | rombická |
| Bodová grupa | 222 Disfénoidálna |
| Priestorová grupa | P212121 |
| Mriežkové param. | a = 10,035 - 10,07 Å b = 10,4 - 10,52 Å c = 6,11 - 6,12 Å V = 637,66 Å3 Z = 4 |
| Habitus | prizmatické, alebo tabuľové kryštály, alebo kryštalické drúzy s plochami {100}, {010}, {110}, {101}, {0kl}, {h0l} |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | priehľadný až priesvitný |
| Farba(y) | zelená, smaragdovozelená |
| Vryp | zelený |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 - 4 |
| Hustota | 3,44 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | slabá podľa plôch {101} a {110} |
| Lom | nepravidelný |
| Optické dáta | |
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,695 nβ = 1,698 nγ = 1,733 |
| Dvojlom | δ = 0,038 |
| 2V | 28 - 30 ° (vypočítaný 34 °) |
| Zoznam minerálov Euchroit na mindat.org Euchroit na Commons | |
Euchroit (symbol Euc) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky trihydrát zásaditého arzeničnanu meďnatého - Cu2(AsO4)(OH)·3H2O. Je to slovenský typový minerál. Opísal ho v roku 1823 August Breithaupt. Pôvod názvu je z gréckeho ευχροια vo význame "pekne sfarbený"[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Euchroit je vzácny minerál, avšak pomerne častý na ložisku Svätodušná. Vytvára drobné svetlozelené, smaragdovozelené kryštály veľkosti 1,5 až 2 cm v puklinách kremeňa a na limonitizovaných kremitých sľudnatých bridliciach. Často sa vyskytuje spolu s olivenitom, ktorý v ňom vytvára drobné uzavreniny, alebo býva narastený voľne vedľa euchroitu. Vyskytuje sa aj v podobe kryštalických povlakov a kôr na hornine. Je metastabilný vo vzťahu k príbuzným arzenátom medi. Má zelený až modrozelený vryp a sklený lesk. Je to priehľadný až priesvitný minerál. Prevládajúce tvary sú rombické dómy s rovnobežným ryhovaním, zriedkavejšie sú hrubotabuľkovité a krátkoprizmatické tvary.[2] Považuje sa za najkrajší slovenský typový minerál. Kryštály a zrasty euchroitu z Ľubietovej sú dodnes najväčšie a najkrajšie na svete.[3]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká rozkladom chalkopyritu a tetraedritu v prostredí bohatom na As. Najčastejšie sprievodné minerály sú malachit, brochantit, olivenit, strašimirit, klinoklas, cornwalit, parnauit a chalkofylit.[4]
Poznávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Farba euchroitu je smaragdovozelená, zreteľne odlišná od iných sekundárnych minerálov medi na tejto lokalite.[2]
Výskyt na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľubietová (Svätodušná) - typová lokalita. Supergénny euchroit vznikol v oxidačnej zóne zvetrávaním tetraedritu-tennantitu.
- Ľubietová (Driekyňa) - malý Cu hydrotermálny výskyt.
- Poniky (Farbište), malé opustené Cu ložisko s hlavným rudným minerálom tennantitom. Jeho rozkladom vznikla pestrá supergénna asociácia, najmä Cu arzenátov: euchroit, tyrolit, strašimirit, parnauit, olivenit, cornwalit, cornubit a klinoklas.[5]
Výskyt vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Euchroite [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-27]. Dostupné online.
- 1 2 KODĚRA, Miroslav a kol.. Topografická mineralógia Slovenska 2. Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0193-5. S. 736.
- ↑ OZDÍN, Daniel. Historické a novodobé významné minerály Slovenska [online]. 2012, [cit. 2026-02-27]. Geovedy pre každého, projekt: LPP-0130-09. Dostupné online.
- ↑ MAJZLAN, Juraj; ŠTEVKO, Martin; DACHS, Edgar. Thermodynamics, stability, crystal structure, and phase relations among euchroite, Cu2 (AsO4)(OH)·3H2O, and related minerals. European Journal of Mineralogy, 2017-03-24, roč. 29, čís. 1, s. 5–16. Dostupné online [cit. 2026-03-12]. ISSN 0935-1221. DOI: 10.1127/ejm/2017/0029-2584. (po anglicky)
- ↑ ŠTEVKO, Martin; SEJKORA, Jiří; BAČÍK, Peter. Mineralogy and origin of supergene mineralization at the Farbište ore occurrence near Poniky, central Slovakia. Journal of Geosciences, 2011-10-15, roč. 56, čís. 3, s. 273–298. Dostupné online [cit. 2026-02-27]. ISSN 1802-6222. DOI: 10.3190/jgeosci.098.
- ↑ POEVERLEIN R.. Euchroit und seine Begleiter vom prähistorischen Bergbau, Leogang, Österreich. Lapis, 2008, roč. 33, čís. 5, s. 13-22.
- ↑ POEVERLEIN, R.; GRÖBNER, J.; KOLITSCH, U. Mineralien und Bergbau vom Graschberg bei Theirbach in der Tirolel Wild- schönau.. Lapis, 2010, roč. 35, s. 35-40.
- ↑ MINČEVA-STEFANOVA, J.. Strashimirite, a new hydrous copper arsenate.. Zapiski Vserossiyskogo Mineralogicheskogo Obshchestva, 1968, roč. 97, s. 470-477.
- ↑ CALVO, M.; VIÑALS, J.. Mineralogy of the gold deposit in Carlés, Salas, Asturias, Spain.. Mineral Up, 2014, roč. 3, s. 6-32.
- ↑ Euchroite [online]. Mineralogical Society of America, 2005, [cit. 2026-03-12]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Euchroit
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Euchroit na www.mindat.org