Európske južné observatórium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
La Silla v noci

Európske južné observatórium (European Southern ObservatoryESO) alebo tiež Európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli,[1] je medzivládna organizácia venujúca sa vede a technológiám v oblasti astronómie. Zameriava sa hlavne na dizajn, výrobu a prevádzku špičkových pozorovacích zariadení s cieľom dosiahnúť dôležité astronomické objavy. Má zároveň vedúcu pozíciu pri podpore a vytváraní spolupráce v rámci celosvetovej astronomickej obce. Bolo založené v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Ústredie ESO sídli v Garchingu pri Mníchove spoločne s centrálou ESA pre využitie HST. Koncom 80. rokov bolo rozhodnuté postaviť tzv. Very Large Telescope so štyrmi ďalekohľadmi vybavenými zrkadlami s priemerom 8,2 metra. Začal sa stavať na hore Paranal, na najsuchšom mieste na svete, ďaleko od akéhokoľvek svetelného znečistenia. ESO tak buduje najdokonalejšie zázemie pre rozvoj astronómie a Európa sa v astronómii dostala na minimálne rovnakú úroveň ako Severná Amerika.

Počet členských krajín ESO sa postupne zvýšil na 16, Slovensko k nim dosiaľ (2023) nepatrí.[2]

Ďalekohľad VLT

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

ESO disponuje najmodernejšími pozorovacími zariadeniami sveta na troch miestach v Čile – La Silla, Paranal a Chajnantor. Sú najlepšími pozorovacími lokalitami na južnej pologuli.

La Silla[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto mieste sa nachádzajú tri teleskopy ESO, menovite MPG/ESO 2,2 m Telescope, ESO 3,6 m Telescope a New Technology Telescope (NTT). MPG/ESO 2,2 m Telescope je ďalekohľad s priemerom objektívu 2,2 m. ESO 3,6 m Telescope je ďalekohľad s priemerom objektívu 3,6 m, a NTT je ďalekohľad s priemerom objektívu 3,58 m, vybaveným adaptívnou optikou. Všetky tieto ďalekohľady pracujú v optickej a blízko-infračervenej oblasti.

Paranal[upraviť | upraviť zdroj]

Paranal je sídlom najväčšieho zo všetkých súčasných zariadení ESO s názvom Very Large Telescop alebo VLT. Pozostáva zo štyroch hlavných ďalekohľadov s objektívom o priemere 8,2 m schopných pracovať nielen samostatne s množstvom nainštalovaných zariadení, ale tiež ako interferometer (VLTI) pomocou 4 pomocných ďalekohľadov s priemerom objektívu 1.4 metra. Všetky tieto ďalekohľady sú schopné pozorovať žiarenie vo viditelnej a blízko-infračervenej oblasti spektra. Rozlíšenie zobrazovania, ktoré je toto zariadenie schopné dosiahnuť ako interferometer je na úrovni tisícin uhlovej sekundy. Na astrometrické účely dosahuje VLTI presnosť milióntiny uhlovej sekundy.

Nedávno bol na Paranale spustený do prevádzky teleskop VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy) s priemerom objektívu 4 m, ktorý bude mapovať oblohu v infračervenej oblasti spektra.

V roku 2010 by mal byť do prevádzky spustený tiež teleskop VST (VLT Survey Telescope) s priemerom objektívu 2.6 metra, ktorý bude dopĺňať VISTA-u a monitorovať oblohu vo viditelnej časti spektra.

Chajnantor[upraviť | upraviť zdroj]

Chajnantor je miestom teleskopov APEX a budúceho obrovského rádioteleskopu ALMA, ktorý sa začal stavať už v roku 2003 a má byť dokončený v roku 2012.

APEX (Atacama Pathfinder Experiment) je upravený prototyp rádioteleskopu určeného pre rádioteleskopický komplex ALMA. Má priemer 12 metrov a je schopný pozorovať žiarenie s optickou dĺžkou od 0,2 do 1,4 mm.

ALMA (Atacama Large Millimeter Array) bude komplex rádioteleskopov s priemerom 12 metrov, pričom základňa tohto zariadenia bude meniteľná od priemeru 16 km do iba 150 m. Jeho pozorovacia schopnosť bude zahŕňať frekvencie od 30 až po 950 GHz.

Pre potreby ďalšej generácie astronómov je dlhobobým plánom ESO vybudovať teleskop E-ELT (European-Extreamly Large Telescope) s priemerom objektívu 42 metrov vybaveným adaptívnou optikou, ktorý bude zhruba 100x citlivejší ako je v súčasnosti VLT.

Organizácia a riadenie[upraviť | upraviť zdroj]

ESO je vedené generálnym riaditeľom, voleným Radou ESO. V súčasnosti je ním Prof. Tim de Zeeuw. Riadiacim telesom ESO je jeho Rada, ktorá deleguje povinnosti výkonnej moci pod vedením generálneho riaditeľa. Ďalšími riadiacimi orgánmi sú: Finančná komisia, Vedecko technická komisia, Komisia pre pozorovací program a Komisia používateľov.

ESO a astronómia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom ESO je poskytovať astronómom tie najmodernejšie výskumné zariadenia a tým im umožniť podieľať sa na poprednom výskume v najlepších podmienkach. Zatial čo La Silla je prvým a zároveň najproduktívnejším observatóriom ESO vo svete, jeho hlavným zariadením je ďalekohľad Very Large Telescope (VLT) na Observatóriu Paranal. VLT bol spustený do prevádzky 1. apríla 1999. Odvtedy sa stihol podieľať na množstve unikátnych vedeckých objavov. V roku 2005 bol tiež spustený do prevádzky 12 metrový teleskop APEX pozorujúci žiarenie so submilimitrovou vlnovou dĺžkou na plošine Chajnantor, kde ESO a jeho partneri stavajú gigantický rádioteleskop ALMA (Atacama Large Millimeter Array).

Astronómovia na celom svete aktívne využívajú zariadenia ESO, ktoré za rok dostane zhruba 2000 návrhov na pozorovania. Vyhovieť všetkým sa ale nedá, pretože tieto pozorovania si dokopy vyžadujú okolo 4 – 6x viac nocí, ako je ESO schopné v súčasnosti svojimi ďalekohľadmi pozorovať. ESO je najproduktívnejším pozemským observatóriom na svete, čo sa každoročne premieta do počtu referovaných publikovaných článkov: iba v roku 2008 bolo vydaných zhruba 700 článkov založených na dátach z ESO. Navyše, tieto vedecké články sú citované 2x častejšie ako je priemer vo všeobecnosti.

Veľmi vysoká efektivita zariadení ESO produkuje obrovské množstvo dát veľkou rýchlosťou. Tieto sú ukladané do jeho vedeckého archíve (Science Archive Facility). Tento archív obsahuje momentálne viac ako 1.5 milióna obrázkov alebo spektier v celkovom objeme asi 65 TB. Takýto objem dát je porovnateľný s obsahom približne 30 miliónov kníh s počtom strán 1000; tie by zabrali viac ako 1 000 km poličiek.

Ďalekohľadmi ESO skúmajú astronómovia kľúčové otázky, ktoré sú výzvou pre náš rozum a predstavivosť. Astronómia je štúdium veľkých záhad, zrodov a apokalyptických udalostí v našom Vesmíre. No je najmä najodvážnejším ľudským pokusom o pochopenie sveta v ktorom žijeme.

Práve kvôli týmto cieľom si astronómia vyžaduje tie najdômyselnejšie prístroje a metódy aké boli kedy vymyslené. Najmodernejšia technológia zohráva v astronómii veľmi dôležitú úlohu.

ESO tiež hosťuje organizáciu, ktorá poskytuje služby pre európskych vedcov pracujúcich s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom (European Coordinating Facility for the Hubble Space Telescope HST). HST je spoločným vesmírnym observatóriom ESO a NASA, schopným pozorovaní v optickom, infračervenom a ultrafialovom svetle, ktorý znamenal pre astronómiu revolúciu v mnohých smeroch nielen tým, že je efektívnym nástrojom pre nové objavy, ale tiež podporovaním astronomického výskumu vo všeobecnosti.

ESO a priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

S cieľom vývíjať kľúčové technológie zajtrajška pracujú vedci a inžinieri ESO aktívne s kolegami z európskeho priemyslu a iných európskych výskumných ústavov. V skutočnosti zohráva európsky priemysel pre ESO životne dôležitú úlohu. Jeho projekty by nebolo možné uskutočniť bez aktívnej účasti partnerov z európskej komercie a Čile. Navyše, prenos technológií vyvinutých pre ESO smerom k ľudom zvyšuje hodnotu výskumných a rozvojových aktivít ESO pre spoločnosť ako celku, špecificky v jeho členských štátoch.

Niektoré z výskumno-rozvojových aktivít zahŕňajú nové opto-mechanické a opto-elektronické systémy a vysoko presné kontrolné a riadiace mechanizmy. Iné sa týkajú hardwaru a softwaru pre ďalekohľady a prístroje, matematicky pokročilé analýzy snímkov a optimálnu údržbu, archiváciu či získavanie veľkého množstva dát. ESO vyvinulo revolučnú technológiu – Aktívnu optiku a zohrávalo dôležitú úlohu pri rozvoji Adaptívnej optiky pre civilné aplikácie. Tieto systémy nie sú veľmi dôležité iba pre nasledujúcu generáciu ďalekohľadov, ale aj pre optické inžinierstvo. V súčasnosti sa technika sledovania vlnových frontov (súčasť adaptívnej optiky) využíva napríklad v modernej medicíne v spojení s laserovou chirurgiou pri korekciách očnej aberácie.

ESO je v blízkom styku s mnohými skupinami a univerzitnými ústavmi pracujúcimi v oblasti rozvoja technológií v jeho členských štátoch. Tým sú európski astronómovia aktívne zapojení nielen do plánov a realizácie vedeckých prístrojov pre VLT-VLTI, ale aj do realizácie iných už existujúcich či plánovaných teleskopov. Vývoj zariadení ponúka dôležité príležitosti pre národné vedecké centrá excelentnosti, ktoré priťahujú mnohých mladých vedcov a inžinierov.

Zmluvy a obstarávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná zodpovednosť pri vypisovaní tendrov a ich ohodnocovaní, tvorbe cien, obstarávaní produktov v súlade s predpismi ESO a koordinácia Komisie pre uďeľovanie kontraktov spočíva na pleciach Oddelenia pre zmluvy a dodávanie (Contracts & Procurement Department).

Transfer technológií[upraviť | upraviť zdroj]

Transfer technológií v ESO má za cieľ zvýšiť hodnotu jeho výskumu a rozvojových aktivít pre spoločnosť ako celku, osobitne v jeho členských krajinách tým, že podporuje proces aplikácie svojich technológií a nápadov v oblastiach alebo projektoch pre ktoré neboli pôvodne vyvíjané. Okrem ekonomického prínosu môže tento prístup priniesť aj sociálne a kultúrne výhody.

Budúce projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Expertíza a skúsenosti pri výstavbe a prevádzke veľkých astronomických ďalekohľadov na odľahlých miestach sú chrbticou snáh ESO pri konštrukcii extrémne veľkého teleskopu, známeho pod názvom E-ELT s priemerom hlavného segmentového zrkadla 42 m. Tento finálny dizajn bol dokončený v roku 2006 a jeho reálna kompletizácia by mala byť hotová okolo roku 2018. Kľúčové technológie pre toto observatórium sa v súčasnosti vyvíjajú veľkým konzorciom európskych ústavov a priemyselných firiem. Jeho hlavnými financovateľmi sú ESO a Európska komisia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Oficiálna stránka ESO [online]. [Cit. 2010-01-01]. Dostupné online.
  2. Member States and Partners [online]. eso.org, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]