Evanjelický kostol (Siófok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Evanjelický kostol, Siófok

Evanjelický kostol (Siófok) je kostol v Maďarsku v meste Siófok od maďarského architekta Imreho Makovecza.

História[upraviť | upraviť kód]

Prvé záznamy o tom, že v Siófoku je evanjelická bohoslužba pochádza z roku 1934. V roku 1935 bola založená Enyingi Misszió Gyülekezet (Zhromaždenie enyigskej misie). V roku 1943 sa sem prisťahoval duchovný Dénes Buthy, a odvtedy sa misia volala Enyingi-Siófoki Misszió Gyülekezet. Už v 40-tych rokoch sa miestni začali zaoberať myšlienkou, že by sa tu mohol postaviť kostol podľa plánu Gyulu Sándyho. Ale tieto snahy sa kvôli povojnovým rokom neuskutočnili. Preto sa bohoslužby naďalej usporadúvali v budove na hlavnej ulici, ktorú najprv prenajímali a potom kúpili. Po revolúcií v roku 1956 Buthy odišiel do zahraničia.

Mesto postupne rástlo a s ním aj evanjelická obec. Preto na konci 80-tych rokov už existovala veľká snaha o postavenie kostola a pastoračného centra. Pod vedením duchovného Mártona Józsa sa začala stavba kostola podľa návrhu od Imre Makovecza – „Kristova loď”. Kostol bol vysvätený 30. júna 1990, pastoračné centrum v roku 1992. Stavba bola dokončená v roku 1994. V tomto roku sa sem prisťahoval aj nový duchovný Csaba Baranyai.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Kostol sa nachádza v centre mesta v parku Oulu, v blízkosti železničnej stanice.

Je jedným z najmodernejších a najkrajších evanjelických kostolov v Maďarsku, postavený v štýle organickej architektúry. Park, v ktorom sa kostol nachádza, projektoval dr. Imre Jámbor. Autor architektonického stvárnenia kostola je známy maďarský architekt Imre Makovecz. Podobne ako jeho ostatné sakrálne stavby, aj táto má typické tzv. „Makoveczké znaky” ako napr. drevo, organickosť, krídla anjelov a pod.

Kostol bol postavený medzi rokmi 1990 a 1994, jeho stavba stála 62 miliónov forintov. Časť ceny hradil štát a spoločenstvo evanjelikov, najväčšiu pomoc poskytlo bratské zhromaždenie z fínskeho mesta Oulu, ktoré poslalo drevo. Kostol je až 80% postavený z dreva. Je štvorportálový a má kapacitu 120 ľudí. Na veži kostola sa nachádza strom života: z neho vyrastajúci kríž hlása myšlienku, že golgotský kríž nepatrí smrti, ale ukáže cestu k večnému životu. Nad hlavným portálom sa nachádzajú krídla anjelov, ktoré chránia vstupujúcich. Severná braná je pomenovaná na počesť fínskeho bratstva – brána Suomi; západná na počesť nemeckého bratstva – nemecká brána. Oltár je orientovaný na východ a zdobí ho „socha vzkriesenia” od Lászloa Péterfyho.

Okrem bohoslužieb sa tu usporadúvajú aj koncerty, hlavne v letnom období. V roku 2004 posvätili nový organ, ktorý stál 30 miliónov forintov. Bol vyhotovený v budapeštianskej továrni organov Aquincum. Prvý koncert s ním vysielalo naživo Magyar Rádió (Maďarské rádio).

Vedľa kostola stojí pastoračné centrum, tiež od Makovecza. Nachádza sa tu byt duchovného, sála v tvare kruhu, miestnosti pre spoločenstvo a hosťovské izby.

Externé zdroje[upraviť | upraviť kód]