Fa-lun Kung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Fa-lun Kung alebo Fa-lun Ta-fa (čín. 法轮功 – Fa-lun Kung, čín. 法轮大法 – Fa-lun Ta-fa, angl. prepis Falun Gong, Falun Dafa) je duchovná prax pochádzajúca z Číny, ktorá spája meditačné a čchi-kungové cvičenia s morálnym učením založeným na princípoch pravdivosti, súcitu a znášanlivosti. Prax zdôrazňuje morálku a kultivovanie cnosti a zaraďuje sa do čchi-kungovej praxe budhovskej školy, hoci jej učenia obsahujú aj prvky taoistickej tradície. Morálnym zlepšením a praktizovaním cvičení sa praktizujúci Fa-lun Kung snažia odstrániť pripútanosti a nakoniec dosiahnuť duchovnú múdrosť.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Fa-lun Kung je pradávnou praxou, ktorá sa v minulosti vyučovala len v užšom kruhu z majstra na žiaka. Verejne bol prvýkrát vyučovaný v severovýchodnej Číne v roku 1992 pánom Li Chung-Č´. Objavil sa koncom čínskeho „čchi-kungové boomu“ - obdobia, kedy prekvitali podobné meditačné praxe, pomalé a dychové cvičenia. Odlišuje sa od iných čchikungových praxí tým, že neprijíma žiadne poplatky a nemá formálne členstvo, nepraktizujú sa denné rituály ani uctievanie, zdôrazňuje viac morálku. Západní vedci opísali Fa-lun Kung ako čchikungovú školu, „duchovné hnutie“, tradičný „kultivačný systém“ starobylej Číny alebo ako formu čínskeho náboženstva.

Prenasledovanie v Číne[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa spočiatku praxi dostala výrazná podpora čínskej vlády, v polovici 90. tych rokov Čínska komunistická strana a organizácie verejnej bezpečnosti vnímali Fa-lun Kung ako čoraz väčšiu potencionálnu hrozbu kvôli jeho popularite, nezávislosti od štátu a duchovných učení. V roku 1999 odhadovala čínska vláda počet praktizujúcich Fa-lun Kung nad 70 miliónov.[1] Situácia vyvrcholila v apríli 1999, keď sa vyše 10 tisíc praktizujúcich Fa-lun Kung zhromaždilo pri Zhongnanhai v Pekingu, aby žiadalo legálne uznanie a slobodu od štátu.

20. júla 1999 spustilo vedenie Čínskej komunistickej strany celonárodný tvrdý zákrok a širokú propagandistickú kampaň zameranú na vyhladenie praxe. Zablokovala prístup k internetovým stránkam, ktoré spomínali Fa-lun Kung a v októbri 1999 vyhlásila Fa-lun Kung za „heretickú organizáciu“, ktorá ohrozuje stabilitu spoločnosti. Praktizujúci Fa-lun Kung v Číne sú odvtedy údajne podrobovaní širokému porušovaniu ľudských práv: odhaduje sa, že stovky tisíc sú uväznení bez súdu[2] a zadržaní praktizujúci sú podrobovaní nútenej práci, psychickému týraniu, mučeniu a iným donucovacím prostriedkom myšlienkovej reformy čínskymi predstaviteľmi.[3] K roku 2017 odhadujú ľudskoprávne organizácie, že najmenej 4130 praktizujúcich Fa-lun Kung umrelo vo väzení v dôsledku mučenia.[4] Niektorí vyšetrovalia odhadujú oveľa vyššie číslo a uvádzajú, že desiatky tisíc ľudí mohlo byť zabitých pre zásobovanie čínskeho transplantačného priemyslu s orgánmi.[5] Odkedy prenasledovanie začalo, praktizujúci Fa-lun Kung požadujú väčšie ľudské práva v Číne.

Zakladateľ Fa-lun Kung Li Chung-Č´žije od roku 1996 v USA. Fa-lun Kung má široké zastúpenie po celom svete. Napriek prenasledovaniu pokračujú vnútri Číny v praktizovaní Fa-lun Kung podľa odhadov desiatky miliónov ľudí.[6] Stovky tisíc praktizujú Fa-lun Kung mimo Číny vo vyše 100 krajinách sveta.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Seth Faison, "In Beijing: A Roar of Silent Protestors", New York Times, 27 April 1999. Quote: "Buddhist Law, led by a qigong master named Li Hongzhi, claims to have more than 100 million followers. Even if that is an exaggeration, the government's estimate of 70 million practitioners represents a large group in a nation of 1.2 billion."
  2. Freedom House, The Politburo's Predicament: Confronting the Limitations of Communist Party Repression, January 2015
  3. Congressional-Executive commission on China, Annual Report 2008
  4. Andrew Jacobs. 'China Still Presses Crusade Against Falun Gong', New York Times, 27 April 2009.
  5. Ethan Gutmann (10 March 2011) "How many harvested?" revisited eastofethan.com
  6. U.S. Department of State (26 October 2009) 2009 International Religious Freedom Report: China (includes Tibet, Hong Kong, Macau)
  7. David Ownby, Falun Gong and the Future of China, p 126.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]