Faethón (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Faethón riadi slnečný voz, autor:Nicolas Bertin (1668–1736)

Faethón (iné názvy: Faëthón, Faethon, Faetón, Faeton ;starogr. ΦαέθωνFaethón, latinsky Phaethon) je v gréckej mytológii syn boha slnka Hélia (alebo tiež Apollón zvaný Foibos – Žiariaci) a jeho milenky Klymeny.

Ovidius sa vo svojom diele Premeny [1] o Faethónovi zmieňuje takto: Bol to krásny mladík, hrdý na svojho božského otca. Keď raz Diov syn Epafos vyslovil pochybnosti o jeho pôvode, na matkinu radu sa vydal za samotným bohom Héliom, aby získal zadosťučinenie. Avšak samotné slová mu nestačili, chcel dôkaz a Hélios sa mu zaprisahal nezrušiteľnou prísahou pri vodách rieky Stygy, že mu splní akékoľvek prianie. A Faethón požiadal, aby mu boh Slnka požičal na jeden deň bájny slnečný voz, s ktorým denne koná svoju cestu po nebeskej klenbe. Hélios mu to vyhováral, poukazoval na jeho neskúsenosť, presviedčal ho, že neudrží okrídlené kone a nepremôže strach z nesmiernej výšky nebies. Ale Faethón si nedal povedať.

Samozrejme tak, ako to Hélios predvídal, sa aj stalo. Jazda trvala krátko, kone hneď spoznali, že ich riadi neskúsená ruka, vyšli zo svojej obvyklej dráhy a leteli najskôr vysoko až ku hviezdam, preleteli pri súhvezdiach Škorpióna a Býka, ale keď leteli okolo súhvezdia Kentaura, zľakli sa jeho luku a zleteli veľmi nízko nad zem. Žiarom spálili úrodné pláne Arábie, Núbie aj Sahary a celú oblasť zmenili na púšť. Obyvateľom Afriky žiara opálila pleť, takže navždy ostali čierni. Začali vysychať moria a krajina praskala, až sa otvárala Hádova ríša podsvetia.

Matka zeme Gaia zvolala na Dia, nech zachráni svet pred úplnou skazou. Zeus sa hrozne nahneval a Faethóna zrazil bleskom do hlbín. Faethón musel zomrieť, aby nezahynul na svete život, ale jeho odvaha, aj keď nerozvážna mu priniesla sympatie. Jeho spálené telo našli nymfy pri vodách Éridanu a na náhrobok mu vraj napísali slová: "Padol, ale pri veľkom odvážnom čine"[1] . Faethóntove sestry Héliady sa zo žiaľu zmenili na topole a z ich sĺz, padajúcich do vôd Éridanu, vraj vznikol jantár.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ovidius, Metamorphoses , II.1 – 394.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Faethón na českej Wikipédii.