Fethullah Gülen
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Fethullah Gülen | |
 turecký spisovateľ a muslimský učenec | |
| Narodenie | 27. apríl 1941 (82 rokov) Korucuk, provincia Erzurum, Turecko |
|---|---|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | fgulen.com |
| Commons |  Fethullah Gülen |
Fethullah Gülen (* 27. apríl 1941, Korucuk, provincia Erzurum, Turecko) je turecký spisovateľ a moslimský učenec - súfista. Žije v exile v Pennsylvánii (USA). V médiach ho charakterizujú ako jedného z najdôležitejších a najznámejších moslimských osobností súčasnosti. Je zakladateľom hnutia, ktoré bolo po ňom pomenované ako Gülenovo hnutie.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec bol imám Ramiz Gülen. Gülen začal chodiť na základnú školu v Korucuku, ale potom, čo sa jeho rodina rozhodla odsťahovať, svoje štúdium prerušil. Neskôr sa zameriaval na neformálne islamské vzdelávanie a od 14 rokov už sám kázal.
Bol ovplyvnený myšlienkami Saida Nursiho a Maulana Jalaluddeen Rumiho. Je zástancom anatólskeho prúdu tradičného islamu, ktorý sa zakladá na učeniach Said Nursiho. Gülen do jeho učení vložil aj niekoľko svojich myšlienok, čím sa ich snažil preformulovať pre súčasné moderné pomery.
Zdanlivo kvôli zdravotným problémom v roku 1998 emigroval do Spojených štátov. Dostal sa do politických konfliktov a preto sa pravdepodobne rozhodol opustiť svoju rodnú krajinu.
Podporuje medzináboženský dialóg medzi „Ľuďmi z Knihy“ t. j. so Židmi a Kresťanmi. Sám niekoľkokrát inicioval vytvoriť priestor pre spoločnú komunikáciu s Vatikánom a niektorými židovskými organizáciami. Aktívne sa zapájal do spoločenských rozhovorov zaoberajúcich sa budúcnosťou tureckého štátu a islamu v modernom svete. V tureckom kontexte je Gülen považovaný za konzervatívneho náboženského pozorovateľa. Podporuje vstup Turecka do Európskej únie a zastáva názor, že ani Turecko ani Európska únia sa nemajú čoho báť, ba naopak obe strany tým môžu iba získať.
Odmieta akúkoľvek formu terorizmu. Podľa jeho názoru terorizmus a vôbec všetko, čo nemá úctu pred ľudským životom a pred Allahom nemá v islame miesto. Bol prvým islamským predstaviteľom, ktorý otvorene odsúdil teroristický útok 11. septembra 2001. Hneď nasledujúci deň po útoku zverejnil článok vo Washington Post, v ktorom ho jednoznačne odsúdil a zastával názor, že žiadny Moslim nemôže byť terorista a ani terorista nemôže byť pravým Moslimom.
Hizmet – Verejné dobro[upraviť | upraviť zdroj]
Gülenovo hnutie je medzinárodné spoločenské hnutie inšpirované jeho učením o „hizmet – verejnom dobre“. Prilákalo veľký počet podporovateľov v Turecku, v Strednej Ázii, ale aj z ostatných častí sveta. Členovia hnutia nadviazali kontakt s inštitúciami z celého sveta, ktoré rovnako podporujú a usilujú sa o medzináboženský dialóg. Gülen sa osobne stretol s predstaviteľmi iných náboženstiev, vrátane Jána Pavla II., gréckeho ortodoxného patriarchu Bratomolmea a izraelského rabína Eliyahu Bakshi–Dorona.
Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Je autorom viac ako 60 kníh, článkov s sociálnou, politickou, náboženskou, vedeckou ale aj športovou tematikou. Nahrával stovky audio a video kaziet. Publikuje v magazínoch a časopisoch, ktoré vlastnia jeho stúpenci. Niekoľko z jeho kníh bolo preložených do anglického jazyka, napr. Knihy od Gülena, Gülenovo hnutie.
Turecká olympiáda[upraviť | upraviť zdroj]
Na jeho počesť sa v roku 2003 prvýkrát konala Medzinárodná olympiáda tureckého jazyka (starý názov: Súťaž tureckého jazyka pre cudzincov). Na súťaži sa mohli zúčastniť žiaci, ktorí do určitej miery ovládali turecký jazyk. Súťažiaci boli rozdelení do jednotlivých skupín na základe vedomostnej úrovne. Počet žiakov sa každým rokom zvyšuje. V roku 2003, kedy sa olympiáda konala prvýkrát, sa jej zúčastnilo 17 štátov a 62 žiakov. O sedem rokov neskôr bol počet zúčastnených štátov už 120 a žiakov 750.