Erzurum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 39°54′31″S 41°16′37″V / 39,90861°S 41,27694°V / 39.90861; 41.27694
Erzurum
arm. Karin,
gr. a hist. Theodosiopolis
mesto
Erzurum555.jpg
Štát Turecko Turecko
Región Východná Anatólia
Okres Erzurum
Nadmorská výška 1 853 m n. m.
Súradnice 39°54′31″S 41°16′37″V / 39,90861°S 41,27694°V / 39.90861; 41.27694
Rozloha 25 355 km² (2 535 500 ha)
Obyvateľstvo 779 321 (2015)
Hustota 30,74 obyv./km²
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Erzurum
Webová stránka: [1]
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Erzurum (arm. Karin (Էրզրում) alebo Ersrum (Կարին), gr. a historicky Theodosio(u)polis) je mesto a správne centrum rovnomennej provincie vo východnom Turecku. V meste sídli významná Atatürkova univerzita. Podnebie v meste je v lete suché, v zime je bežné sneženie, v dôsledku čoho je mesto významným centrom zimných športov v Turecku. V roku 2011 sa tu konala zimná Univerziáda.

História[upraviť | upraviť kód]

Starovek[upraviť | upraviť kód]

V staroveku patrila oblasť viacerým lokálnym veľmociam. Významnejšie dejiny mesta sa začínajú vrámci Veľkého Arménska, keď mesto nieslo názov Karin a bolo provinčným centrom. Po rozdelení Arménska medzi Rímsku ríšu a Peržanov v roku 387 prešlo do rúk Rímskej ríše. Rimania mesto prestavali a premenovali na Theodosiopolis po cisárovi Theodosiovi I. Mesto bolo významnou pohraničnou pevnosťou proti Perzskej ríši, čo živilo záujem rímskych (a byzantských) vládcov o jeho opakované opevňovanie.[1]

Stredoveké dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvýkrát bolo mesto Arabmi dobyté už v roku 653 za vlády kalifa Utmána, avšak následne bolo znovu získané a jeho majitelia sa striedali až do vlády Konštantína V. Začiatkom 8. storočia bolo mesto dobyté arabskými Umájjovcami a stalo sa centrom miestneho emirátu. Dôležitú úlohu v regionálnych dejinách však zohrávali vplyvné arménske rody. V 10. storočí oslabla moc kalifátu a mesto v roku 949 znovu obsadili Byzantínci pod vedením Theofila Kurkua, starého otca neskoršieho cisára Jána I. Mesto v tomto období obývali najmä Arméni a Gréci. Za vlády Bazila II. bolo mesto centrom ibérijskej thémy.[1][2]

Po bitke pri Mantzikerte sa mesta zmocnili Seldžuci. Miestny klan Saltukovcov sa však v nasledujúcom období podobne ako iné skupiny v Malej Ázii dokázal od centrálnej moci v Seldžuckej ríši pomerne osamostatniť a vládnuť ako nezávislá dynastia. V tomto období mesto získava názov podobný súčasnému názvu (Arzan al-Rum a podobné ekvivalenty).[2][1] Oblasť bola v tomto období miestom bojov medzi Gruzínskym kráľovstvom a tureckými panovníkmi. Samotné mesto sa ako centrum saltuckej moci stalo významným centrom obchodu a kultúry Východnej Anatólie. V roku 1201 mesto získala seldžucká Rumská ríša. Už čoskoro však do oblasti vtrhli Mongoli, ktorý mesto dobyli a vyplienili. Miestni vládcovia navyše Mongolom museli platiť veľkú daň.[2] Lokálnou veľmocou sa následne stala mongolská ríša Ilchanát. Krátko moc nad mestom držal aj Timúr a následne sa mesto stalo súčasťou Akkojunluskej ríše. V 16. storočí mesto získala perzská dynastia Safíjovcov, avšak už v roku 1514 osmanský sultán Selim I. mesto pričlenil k Osmanskej ríši.[2]

Novoveké a moderné dejiny[upraviť | upraviť kód]

V rámci Osmanskej ríše sa mesto stalo centrom rovnomenného ejalétu. Naďalej bolo ohrozované Safíjovskou Perziou, avšak strategická pozícia na karavánovej ceste z Iránu do Burzy z neho robila i centrum obchodu.[2] Významné boli miestne revolúcie - revolúcia správcu (pašu) Abazu Mehmeda. a povstanie Dželali (pomenované podľa nepravidelných anatolských jednotiek). Mesto v tomto období prešlo i pod dočasnú správu Iránu, avšak následne bolo v roku 1747 opätovne vrátené Osmanom. V rusko-iránskych konfliktoch zohrávalo mesto dôležitú úlohu i naďalej - v roku 1821 sa pri Erzurume uskutočnila veľká bitka v ktorej boli Osmania porazení a v meste bol následne v roku 1823 uzavrený Erzurumský mier. V roku 1847 bol v meste uzavrený ďalší mier s Iránom.

Mesto bolo takisto viackrát obsadené Rusmi. Prvýkrát v roku 1829. I napriek ďalšie bojom v okolí mesta sa ho Rusom druhýkrát podarilo dobyť v priebehu rusko-tureckej vojny v rokoch 18771878. Po zmluve zo San Stefano však bolo mesto opätovne Osmanom vrátené. Tretíkrát mesto Rusi získali v roku 1916, avšak po mieri v Brest-Litovsku bolo mesto tretíkrát vrátené Turkom.[2] Významnú úlohu mesto zohralo v dejinách rodiacej sa modernej Tureckej republiky. V roku 1919 sa v meste konal Erzurumský kongres, jedna z prvých udalostí Tureckej vojny za nezávislosť.[3]

Koncom 19. storočia sa v meste pre hamídijské masakry (arménska genocída) znížila arménska kresťanská populácia a prevahu získalo turecké obyvateľstvo.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Madrasa Çifte Minareli
  • Madrasa Yakutije, nábiženská škola zo 14. storočia, dnes múzeum
  • Veľká mešita (Ulu džámí), saltucká mešita postavená v roku 1179,[2] v osmanskom období prešla väčšími rekonštrukciami
  • Erzurumská pevnosť (Erzurum kale), najstaršia známa pevnosť pochádza ešte z rímskych čias, pevnosť bola viackrát prestavaná, jej súčasťou je aj hradná mešita, ktorá však nevyniká zvláštnou krásou
  • tri hrobky saltuckých panovníkov, pochádzajú z konca 12. storočia, nesú mnohé prvky arménsko-gruzínskej architektúry
  • kamenný most Çobandede
  • pamätník rusko-tureckej vojny

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Panoráma mesta
Panoráma mesta

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c THEODOSIOUOPOLIS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2054.
  2. a b c d e f g ERZURUM In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. Zväzok 2. New York : Leiden, 1993. 1056 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 712. (anglický jazyk)
  3. Turkey marks centennial of Erzurum Congress [online]. www.aa.com.tr, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Erzurum na nemeckej Wikipédii a Erzurum na tureckej Wikipédii. O preklad ide v časti pamiatky (de) a infobox (tr).