Fibrila (Slnko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:02, 6. január 2012, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (typo gram, replaced: 11 000 km → {{km|11000|m}} (2), - →  –)
Slnečná škvrna obklopená dlhými, vláknitými útvarmi – fibrilami

Fibrily sú útvary v spodnej chromosfére Slnka. Sú to jemné, dlhé tmavé vlákna s dĺžkou až 11 000 km. Pozorujú sa v H-alfa čiare slnečného spektra.

Šírka fibríl sa pohybuje od 725 do 2 200 km. Mierne zakrivené fibrily smerujú lúčovito od slnečnej škvrny. Začínajú vo vnútri jej penumbry (svetlejšej časti slnečnej škvrny) a siahajú až do vzdialenosti rovnajúcej sa priemeru škvrny. Životnosť jendotlivých fibríl je len 10 až 20 minút, ale celá ich štruktúra takmer nemení svoj vzhľad v priebehu niekoľkých hodín. Systém fibríl obklopujúcich slnečnú škvrnu sa nazýva superpenumbra.

Nachádzajú sa aj v iných miestach aktívnych oblastí, kde sú pravidelne usporiadané v smere siločiar magnetických polí. Ak sú fibrily v bezprostrednej blízkosti filamentov, sú rozložené rovnomerne s nimi, čo znamená, že ich magnetické pole má takú istú orientáciu. Existujú aj gigantické fibrily alebo reťazce fibríl, ktoré spájajú veľké škvrny alebo fakuly. Tieto sa nazývajú nite a pripomínajú malé filamenty. Predpokladá sa, že fibrily sú silotrubice magnetického poľa, ktorými prechádza plazma s nižšou teplotou, akú má fotosféra. Spájajú škvrny alebo fakuly opačnej polarity.