Preskočiť na obsah

Fiodor Fiodorovič Ušakov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fiodor Fiodorovič Ušakov
admirál ruského námorníctva
admirál ruského námorníctva
Narodenie24. február 1744
Burnakovo, Cárske Rusko
Úmrtie14. október 1817 (73 rokov)
Peterburg
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Fiodor Fiodorovič Ušakov

Fiodor Fiodorovič Ušakov (rus. Фёдор Фёдорович Ушако́в) (* 24. február 1744 - † 14. október 1817) bol významný ruský vojvodca a admirál v 18. storočí.

Život a kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Fiodor Ušakov sa narodil dedine Burnakovo (Jaroslavlianska oblasť) v skromných pomeroch rodiny nižšej šľachty. Otec Fiodor Ignatievič Ušakov (1710-1781) bol seržantom vo výslužbe. V roku 1761 sa zapísal do ruského námorníctva v Petrohrade, ktoré ukončil v roku 1766 a nastúpil do služby na galére v Baltickej flotile. O dva roky neskôr bol prevelený k Donskej flotile na Azovskom mori a zapojil sa do Rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 - 1774. V tom čase už velil vlastnej lodi a neskôr sa zapájal do obrany ruských obchodných lodí v Stredozemnom mori proti útokom pirátov.

Potom čo bol k Ruskému impériu pripojený Krym, Ušakov osobne dohliadal na stavbu námornej základne v Sevastopole dokov v Chersone. Počas druhej Rusko-tureckej vojny porazil Turkov vo viacerých bitkách a preukázal tak výnimočné schopnosti a vynaliezavosť pri uplatňovaní nových taktík v námorníctve, ktoré sám zaviedol.

V roku 1799 bol povýšený na admirála a poslaný do Stredozemného mora, aby tam vojensky podporil Suvorova proti Napoleonovým vojskám, kde vybojoval viacero bitiek a oslobodil mnohé ostrovy a mestá. Po návrate z mimoriadne úspešného ťaženia ho však nečakala sláva, ale kvôli intrigám na cárskom dvore ho Alexander I. odsunul do druhoradeej pozície veliteľa Baltickej flotily. Roku 1807 Ušakov rezignoval a odišiel do penzie. Zomrel 14. októbra 1817 v obci Aleksejevka.

Námorná taktika

[upraviť | upraviť zdroj]

Úspechy bojových operácií admirála Ušakova spočívali v niekoľkých novinkách, ktoré zaviedol a v taktike, ktorá bola preňho charakteristická. Patrili sem napríklad zjednotenie vojenských príkazov, priblíženie sa k nepriateľovi na krátku vzdialenosť a napádanie jeho vlajkových lodí. Používal kombináciu streľby delostrelectva a manévrov s prenasledovaním nepriateľa až kým sa nevzdal alebo nebol zničený. Kládol dôraz na námornícky a delostrelecký výcvik svojich jednotiek - v tomto bol zástancom Suvorovových princípov trénovania námorníkov a dôstojníkov. Ušakovove inovácie boli jednými z prvých úspešných vylepšení námorných taktík, ktoré vo výraznej miere používali manévrovanie lodí, namiesto dovtedy zaužívanej lineárnej taktiky. Jeho spôsobom boja sa inšpiroval aj anglický vice-admirál Horatio Nelson.

Fiodor Fiodorovič Ušakov je považovaný za zakladateľa ruského vojenského námorného umenia a priekopníka útočnej taktiky námorného boja. Na počesť admirála Ušakova bolo pomenovaných niekoľko lodí ruského a sovietskeho vojenského námorníctva, viaceré ulice a námestia. Na gréckom ostrove Korfu, ktorý oslobodil spod francúzskej nadvlády, má pamätník a je tam podľa neho pomenovaná aj ulica. V Sovietskom zväze bol zriadený Rad Ušakova, ktorý sa námorným dôstojníkom udeľuje dodnes. Podľa Ušakova je pomenovaná planétka 3010 Ushakov.

Kanonizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská ortodoxná cirkev ho v roku 2000 svätorečila na svätého patróna ruského námorníctva. V roku 2005 ho patriarcha Alexej II. vyhlásil za patróna ruských strategických nukleárnych bombardérov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]