Flogistónová teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Flogistónová teória (grécky flogitos – horiaci) bola zastaraná teória spaľovania. Túto teóriu vypracoval alchymista Johann Joachim Becher a neskôr rozšíril a spopularizoval jeho žiak Georg Ernst Stahl, ktorý tvrdil, že korózia je spôsobená horením kovov.

Podľa tejto teórie bol flogistón podstatnou zložkou všetkých horľavých látok. Pri horení vyprchal a zostal z neho iba popol. Ušľachtilé kovy vraj flogiston pevne viazali a zo zlata sa vôbec nedal vypudiť.

Flogistónová teória pretrvávala v chémii takmer celé jedno storočie.

Pád teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavu o fluidoch vyvrátil vo svojej práci Úvahy o príčine tepla a chladu ruský chemik Michail Vasilievič Lomonosov. Objavom zákona zachovania hmotnosti pri chemických reakciách správne vysvetlil povahu horenia. Úplny pád flogistónovej teórie prinieslo dielo francúzskeho chemika menom Antoine Laurent Lavoisier. Podobne ako Lomonosov dával veľký dôraz na hmotnostné reakcie pri zlučovaní a rozkladu látok.