Flugabwehrkanonenpanzer Gepard
| Gepard | ||
|---|---|---|
 Gepard 1A2 | ||
| Typ: | Protilietadlový systém | |
| Miesto pôvodu: |  Západné Nemecko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1976 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Vyrobené: | 1973 - 1980 | |
| Počet vyrobených kusov: | 570 | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 47,5 ton | |
| Dĺžka: | 7,68 m | |
| Šírka: | 3,71 m | |
| Výška: | 3,29 m | |
| Obsluha: | 3 | |
| Maximálny dostrel: | 6 km[1] | |
Gepard je nemecký samohybný protilietadlový systém vyvinutý koncom 60. rokov 20. storočia. Gepard bol primárne vyvinutý na ochranu mobilných obrnených a peších jednotiek Bundeswehru pred nízko letiacimi lietadlami a útočnými vrtuľníkmi. Gepard sa používal aj na ochranu stacionárnych cieľov vysokej hodnoty, ako sú letiská alebo mosty.
Gepard bol pôvodne dodaný aj do iných členských štátov NATO, ako je Holandsko a Belgicko. V nemeckej armáde bol vyradený v roku 2010, kedy ho nahradil systém Wiesel 2 Ozelot.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Na základe zistení z predchádzajúcich neúspešných projektov schválilo Federálne ministerstvo obrany Nemecka 27. septembra 1965 spustenie vývoja protilietadlového systému, ktorý bude postavený na podvozku tanku Leopard 1. Medzi hlavné požiadavky Bundeswehru patrila:
- bojaschopnosť vo dne, v noci a za každého počasia,
- schopnosť ničiť lietadlá na vzdialenosť 3 000 m m a vo výške 2 000 m,
- maximálna hmotnosť 42 t,
- plná ochrana proti zbraniam hromadného ničenia,
- schopnosť brodiť rieky,
- pulzný Dopplerov vyhľadávací a sledovací radar s dosahom 4 000 m.
Na základe týchto požiadaviek dostalo v júni 1966 zadanie vytvoriť nový protilietadlový systém s dvojicou 30 mm automatických kanónov HS-831. Rheinmetall mal vyvinúť zbraňový systém a vežu, AEG-Telefunken sledovací radar a počítač, Siemens vyhľadávací radar a Porsche a Kraus-Maffei podvozok. Tento projekt dostal označenie Matador a prvé tri prototypy boli dodané v rokoch 1968 a 1969. Dva z nich boli vybavené vežovými simulátormi a tretí mal plne funkčnú vežu, ktorá prešla intenzívnym testovaním.
Medzitým v roku 1966 švajčiarske konzorcium Oerlikon-Contraves-Albis predstavilo štúdiu uskutočniteľnosti protilietadlového systému, ktorý spĺňal všetky uvedené požiadavky a navyše bol vybavený dvoma 35 mm guľometmi. Preto aj napriek prebiehajúcemu projektu Matador boli 23. júna 1966 objednané ďalšie dva prototypy protilietadlového systému s dvojitým 35 mm kanónom. Prvá ostrá streľba z prvého prototypu sa uskutočnila už v novembri 1968. Novovyvinutý systém riadenia paľby a zbraňový systém sa vyznačovali výbornou svojou presnosťou. Hoci bol kaliber 35 mm v tom čase nezvyčajný, ukázalo sa, že s jeho vývojom sú spojené menšie riziká a z hľadiska eliminiácie vzdušných cieľov je efektívnejší. O tento systém prejavila záujem aj holandská armáda a od roku 1967 sa na nemeckom projekte začala podieľať. Prvý prototyp bol nemeckej armáde dodaný koncom roku 1968 a druhý začiatkom roku 1969. Následne oba stroje podstúpili testovanie, ktoré trvalo do februára 1970. Počas testovania bolo z každého kanónu vystrelených viac ako 5000 nábojov, pričom sa preverilo, že systém riadenia paľby spĺňa požiadavky. Na druhej strane sa ukázalo, že slabinami systému sú radar na sledovanie cieľa Albis a napájanie. V roku 1969 bolo rozhodnuté, že sa objedná ďalších päť prototypov s upraveným technickým vybavením, pričom piaty prototyp mal byť dodaný do Holandska.
V dôsledku omeškania vo vývoji a napätej rozpočtovej situácie bolo 25. júna 1970 rozhodnuté, že projekt Matador s 30 mm kanónmi bude zastavený. Prioritu tak dostal projekt protilietadlového systému s dvojicou 35 mm kanónov. Koncom roku 1970 objednal Bundeswehr dvanásť predsériových systémov tohto typu, ktoré už boli vybavené vylepšeným vyhľadávacím a sledovacím radarom. Nemeckým ozbrojeným silám ich odovzdávali v rokoch 1974 až 1976 (štyri ročne). Tento protilietadlový systém bol od septembra 1973 známy pod názvom Flugabwehrkanonenpanzer 1 Gepard.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Gepard je protilietadlový systém krátkeho dosahu postavený na upravenom podvozku tanku Leopard 1. Tento 47-tonový stroj obsluhuje trojčlenná posádka (veliteľ, strelec a vodič). Sila panciera v prednej časti korby je až 70 mm, je na protilietadlový obrnenec tej doby neobvykle dobré. Vďaka 30° sklonu zodpovedala sile 140 mm zvislého panciera. Na bokoch a v zadnej časti chráni obrnenec 20−30 mm pancier. Samotná veža váži u posledných verzií 15 t. Jej posádka - veliteľ a strelec - je dobre chránená prídavným pancierovaním. Tretí člen tímu, vodič, sedí v pravej prednej časti korby. Každý člen posádky má k dispozícii stabilizovaný panoramatický periskop umožňujúci sledovať vzdušné aj pozemné ciele. Napriek svojej vysokej hmotnosti sa Gepard aj v náročnom teréne pohybuje prekvapivo rýchlo. Je to vďaka podvozku z tanku Leopard 1. Desaťvalcový dieselový motor MTU s výkonom 610 kW dáva vozidlu veľmi slušnú rýchlosť 65 km/h. Spotreba paliva je približne 150 litrov na 100 km (v závislosti od stavu pôdy a štýlu jazdy). Dojazd Geparda je 550 km. Na rozdiel od tanku Leopard 1 nedokáže Gepard prebrodiť vodný tok úplne ponorený, ale iba v situácii, kedy hladina siaha po spodný okraj kanónov.
Na vytvorenie dymovej clony slúži osem vrhačov dymových granátov kalibru 76 mm (po štyroch na každej strane veže). Osobné zbrane osádky predstavujú dve pištole P8, samopal MP2 a niekoľko ručných granátov. V prípade, že by posádka musela v boji obrnenec opustiť, mohla na jeho zničenie použiť dve termitové nálože.
Gepard je vybavený dvoma radarmi s dosahom 15 kilometrov. Prvý radar pre detekciu cieľov je umiestnený v zadnej časti veže vozidla a pokrýva celé okolie v rozmedzí 360 stupňov. Druhý radar pre riadenie paľby je umiestnený v prednej časti veže a je k nemu pripojená výzbroj. Gepard je vybavený dvojicou rýchlopalných kanónov Oerlikon KDA L/R04 kalibru 35 mm, z ktorých môže každý vypáliť 550 rán za minútu, čo je dokopy 1 100 projektilov počas 60 sekúnd. Je schopný bojovať so vzdušnými cieľmi na vzdialenosť 4,5 km. Modernizovaný variant GlakPz Gepard 1A2 dokáže s novou muníciou (FAPDS so zvýšenou úsťovou rýchlosťou) zasiahnuť vzdušný cieľ dokonca až na 6 km. Zásoba munície je 680 nábojov.
Vežu je možné otočiť o 360° za menej ako 2,5 sekundy a zbraňový systém možno nasmerovať nahor alebo nadol o 90° len za 1,5 sekundy. Zbraňový systém je namontovaný na bokoch veže a nie je stabilizovaný, čo znamená, že streľba za jazdy je síce možná, ale nie je až taká presná. Elevačný rozsah zbraní je -10° až +85°.
Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Dva mesiace po tom, čo Rusko spustilo mohutnú inváziu na Ukrajinu, sľúbilo Nemecko, že Ukrajincom dodá protilietadlové systémy Gepard. Prvé tri z nich dorazili na Ukrajinu 25. júla 2022.[2] Do februára 2023 bolo Ukrajine z nemeckých skladov dodaných celkovo 32 systémov Gepard.
Tieto protilietadlové systémy sa Ukrajincom osvedčili hlavne pri zostreľovaní dronov, s ktorými Rusi stále častejšie útočia. Jeden z nich dokázal sám zničiť 10 dronov Šáhid po sebe. Niektoré správy hovoria, že na zničenie jedného dronu bolo potrebných iba 6 rán. Objavili sa videá, na ktorých posádka zničila podľa všetkého dron Šáhid-136, ktorý získalo Rusko z Iránu.[3] Systém je ale schopný zničiť aj riadené strely. Podľa vyšetrovacej organizácie pre ozbrojené konflikty Conflict Intelligence Team bol Gepard pravdepodobne tým systémom, ktorý zničil ruskú raketu Ch-101 len pár sekúnd predtým, ako 18. októbra 2022 zasiahla elektráreň v Kyjeve.[4]
Slabinou Gepardov sa však stala munícia, ktorú vyrába švajčiarsky koncern Oerlikon. Vláda v Berne sa hlási k neutralite a náboje nechce vyvážať do krajín, kde by sa mohlo bojovať. Nemecko sa snažilo Švajčiarsko presvedčiť, aby urobilo výnimku a na jeseň 2022 o to dokonca formálne požiadala priamo Ukrajina. Švajčiarsko však svoje stanovisko nezmenilo. Švajčiarska protisystémová koaličná strana SVP si z toho urobila politickú tému a tvrdí, že krajina nesmie prísť o neutrálny status. Zásoby tejto munície sú aj v Brazílii, ale prezident Luiz Inácio Lula da Silva jasne uviedol, že jeho krajina nechce nijaké zapojenie do vojny na Ukrajine a že žiadnu muníciu neposkytne.[5] Z týchto dôvodov sa Nemecko rozhodlo, že naštartuje výrobu tejto munície vo vlastnej krajine, čo sa v pomerne krátkom čase podarilo. Už začiatkom septembra 2023 oznámila spoločnosť Rheinmetall, že Ukrajine dodala prvú várku novej munície pre systém Gepard. Do konca roku 2023 má Ukrajina získať 40 000 nábojov a následne budú dodávky pokračovať.[6]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flugabwehrkanonenpanzer Gepard na nemeckej Wikipédii.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Performance characteristics of the GEPARD [online]. kmweg.com, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Can Ukrainian forces recapture Kherson from Russia?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2023-05-03]. ISSN 0261-3077.
- ↑ SPRENGER, Sebastian. Ukraine to target Russia’s bases of Iran-supplied explosive drones [online]. defensenews.com, 2022-10-06, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ GRYNSZPAN, Emmanuel. Ukraine launches Android app to track and destroy kamikaze drones [online]. lemonde.fr, 2022-10-24, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Germany to produce ammo for air defense guns sent to Ukraine [online]. apnews.com, 2023-02-14, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ MACHI, Vivienne. Germany ships first batch of new Gepard ammo to Ukraine [online]. defensenews.com, 2023-09-05, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.