Forenzná veda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Odtlačok prsta

Forenzné vedy (iné názvy súdne vedy, forenzné/súdne disciplíny - angl. forensic science [t.j. singulár]; súhrnne nevhodne aj forenzika - z angl. forensics) sú vedy, ktoré sa aplikujú pri vyšetrovaní a dokazovaní v trestných aj civilných konaniach pred štátnymi orgánmi. Ide o postupy vedúce k preukázaniu totožnosti osôb, pravosti listín a podobne.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Forenzia (z lat. forensis, súdne, od forum, verejné priestranstvá, kde sa konali súdy) znamená súdne a zvyčajne označuje postupy a vedy, súvisiace s vyšetrovaním a súdnym dokazovaním, najmä v trestných záležitostiach.

Stručný prehľad forenzných vied[upraviť | upraviť zdroj]

  • Daktyloskopia je metóda určovania identity pomocou odtlačkov prstov.
  • Forenzná antropológia sa zaoberá najmä identifikáciou kostier, lebiek a chrupu.
  • Forenzná balistika sa snaží identifikovať zbraň, hlavne pomocou stôp na projektile.
  • Forenzná chémia identifikuje rôzne látky, napríklad jedy.
  • Forenzná entomológia skúma hmyz ako dôkazový materiál, čo je využiteľné najmä pri vyšetrovaní vraždy, zabitia a usmrtenia.
  • Forenzná medicína čiže súdne lekárstvo sa snaží stanoviť čas a príčiny smrti a pod.
  • Forenzná psychológia posudzuje psychológiu podozrivých osôb.
  • Forenzná genetika identifikuje osoby či stopy z miesta činu na základe analýzy DNA.
  • (Forenzné) písmoznalectvo identifikuje osoby podľa ich rukopisu. Zaraďuje sa tu nielen analýza rukopisov, ale aj strojopisov a tlačených písomností. Forenzní písmoznalci sa snažia napr. identifikovať autora resp. pôvodcu písomnosti, odhaliť prípadné neskoršie úpravy písomnosti, overiť pravosť podpisu a pod.

Okrem toho sa pre forenzné účely aplikujú aj rôzne ďalšie vedy podľa povahy problému.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie stopy a podrážky

Najstaršia zmienka o aplikácii vedy na odhalenie podvodu je povesť o Archimedovi († 212 pred Kr.), ktorý zistil špecifickú hmotnosť údajnej zlatej koruny a dokázal, že nie je zlatá. Arabský príbeh rozpráva o kupcovi, ktorý mal vyšetriť vraždu kosákom, nechal priniesť všetky kosáky v dedine a na jeden sa zlietli muchy. Čínsku príručku vyšetrovania napísal roku 1248 Song Ci. Medzi priekopníkov forenzných vied v Európe patril francúzsky dvorný lekár a chirurg Ambroise Paré (1510-1590) a koncom 18. storočia vyšlo niekoľko traktátov o forenznom a policajnom lekárstve. Medzníkom v ďalšom vývoji forenzných vied boli vynájdenie mikroskopu, objav odtlačkov prstov a identifikácia osôb a stôp z miesta činu pomocou analýzy DNA.

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Seriál CSI (Crime Scene Investigation) je taktiež založený na detailnom skúmaní trestných činov a odtlačkov prstov pomocou moderných analytických prístrojov a použitia forenznej vedy - tento seriál pomohol dotvoriť CSI efekt.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Balíková. Forenzná a klinická toxikológia: Laboratórne toxikologické vyšetrenie. Praha: Galén, 2004. ISBN 80-7262-281-1
  • L. Čírtková. Forenzná psychológia. Plzeň: Čeněk, 2004 ISBN 80-86473-86-4
  • Netýka - Netíková - Hájek. Psychológia v práve: úvod do forenznej psychológie. Praha: Beck, 1997. ISBN 80-7179-177-6
  • P. Alexander a kolektív. Forenzná ekotechnika. Brno: CERM, 2010. ISBN 978-80-7204-681-2
  • I. Šimovček a kol. "Kriminalistika".Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011. ISBN 978-80-7380-343-8
  • A. Fábry. "Penológia". Bratislava: Eurokódex s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89447-01-5

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Forenzní vědy na českej Wikipédii.