Formula 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Formula 2
Logo Formel 2.png
Kategória jednomiestne monoposty
Región medzinárodný
Prvá sezóna 2017
Jazdci 20
Tímy 10
Konštruktéri Dallara
Dodávatelia motorov Mecachrome
Dodávateľ pneumatík Pirelli
Úradujúci šampión (jazdec) Spojené kráľovstvo George Russell
Úradujúci šampión (tím) Spojené kráľovstvo Carlin
Webstránka www.fiaformula2.com
Aktuálna sezóna:
2019

Formula 2, oficiálne FIA Formula 2 Championship, je šampionát monopostov, ktorý mal premiéru v roku 2017, kedy nahradil jeho predchodcu, šampionát GP2 Series.

Šampionát je navrhnutý tak, aby tímom umožnil cenovo dostupné závody, ktoré sú zároveň veľmi dobrou prípravnou sériou pre jazdcov, ktorí chcú postúpiť do Formuly 1. Všetky tímy vo Formule 2 používajú rovnaké šasi, motor a pneumatiky, čo umožní najlepším jazdcom vyniknúť. Preteká sa prevažne na európskych okruhoch. Zo zahraničných okruhov sa pretekalo v Bahrajne a Spojených arabských emirátoch.

Závodný víkend[upraviť | upraviť zdroj]

V piatok jazdci absolvujú 45 minútový voľný tréning a následne 30 minútovú kvalifikáciu. Umiestnenie v kvalifikácii rozhoduje o umiestnení jazdca na štartovom rošte sobotňajších pretekov, ktorý ja jazdí na vzdialenosť 180 kilometrov.

Počas sobotňajších pretekov (hlavný závod) musí každý jazdec vykonať jeden povinný pitstop a použiť aspoň jednu z každej špecifikácie pneumatík na sucho.

Nedeľňajšie preteky (šprint) ja jazdia na vzdialenosť 120 kilometrov. Poradie jazdcov na štartovom rošte určuje ich umiestnenie v sobotňajšom hlavnom závode, pričom prvých osem jazdcov štartuje šprint v obrátenom poradí, tzn. že jazdec, ktorý dokončil hlavný závod na 8. mieste štartuje v špritne z pole position a víťaz hlavného závodu štartuje z 8. priečky.

Výnimkou sú preteky v Monaku, kde sa hlavný závod jazdí na 140 km a šprint na 100 km a v Budapešti, kde sa hlavný závod jazdí na 160 km.[1]

Bodovací systém[upraviť | upraviť zdroj]

V hlavnom závode získa body prvých 10 jazdcov, ďalej jazdec, ktorý získal pole position a body získa aj jazdec, ktorý odjazdil najrýchlejšie kolo pretekov za podmienky, že odjazdil aspoň 90% pretekov a skončil v top 10.

V šprinte získa body prvých 8 jazdcov a jazdec, ktorý odjazdil najrýchlejšie kolo pretekov za rovnakých podmienok ako v hlavnom závode.

Hlavný závod[upraviť | upraviť zdroj]

Pozícia 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Pole Kolo
Body 25 18 15 12 10 8 6 4 2 1 4 2

Šprint[upraviť | upraviť zdroj]

Pozícia 1 2 3 4 5 6 7 8 Kolo
Body 15 12 10 8 6 4 2 1 2

Technické parametre monopostov[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna(y) 2017 2018–2020
Objem motora 4.0 L DOHC V8 3.4 L DOHC V6
Prevodovka 6-rýchlostná poloautomatická prevodovka ovládaná pádlami
Hmotnosť (vrátane jazdca) 688 kg 720 kg
Výkon 612 hp (456 kW) 620 hp (462 kW)
Palivo Elf LMS 102 RON bezolovnaté
Množstvo paliva 125 litrov
Prepĺňanie atmosférický motor jedno turbodúchadlo
Dĺžka 5065 mm 5224 mm
Šírka 1800 mm 1900 mm
Rázvor 3120 mm 3135 mm

Víťazi šampionátu[upraviť | upraviť zdroj]

Šampionát jazdcov[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Jazdec Tím Pole
position
Výhry Pódiá Najrýchlejšie
kolá
Body Bodový
náskok
2017 Monaco Charles Leclerc Taliansko Prema Racing 8 7 10 4 282 72
2018 Spojené kráľovstvo George Russell Francúzsko ART Grand Prix 5 7 11 6 287 68

Šampionát tímov[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Tím Jazdci Pole
position
Výhry Pódiá Najrýchlejšie
kolá
Body Bodový
náskok
2017 Rusko Russian Time Taliansko Luca Ghiotto
Rusko Artem Markelov
1 6 14 6 395 15
2018 Spojené kráľovstvo Carlin Brazília Sérgio Sette Câmara
Spojené kráľovstvo Lando Norris
2 1 17 2 383 33

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]