František Gaal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Gaal
rakúsko-uhorský hudobný skladateľ
Iné menáFerenc Gaál
Narodenie27. marec 1860
Skačany, Slovensko
Úmrtie11. december 1906 (46 rokov)
Subotica, Srbsko

František Gaal (maď. Ferenc Gaál, * 27. marec 1860, Skačany – † 11. december 1906, Subotica) bol hudobný skladateľ, autor asi 150 orchestrálnych a klavírnych skladieb, úprav ľudových piesní a tancov – pedagóg.

Život a tvorba[upraviť | upraviť kód]

Rané detstvo[upraviť | upraviť kód]

František Gaal sa narodil 27. marca 1860 v Skačanoch v rodine učiteľa ľudovej školy. Po smrti rodičov ho starší brat Pius chcel dať na kňazské povolanie. Mimoriadne talentovaný osirotený chlapec sa v roku 1866 stal žiakom rehoľnej školy v Nitre. Mal vrodený hudobný a jazykový talent. Už ako desaťročný vedel hrať na každom nástroji, ktorý sa mu dostal do rúk. Na spôsob hrania prišiel sám, inštinktívne, bez učiteľa. S ľahkosťou si osvojil aj všetky jazyky viacnárodnostného okolia Nitry. Okrem maďarčiny, nemčiny, češtiny a slovenčiny takmer plynulo rozprával aj po francúzsky a latinsky. Keď pocítil bezhraničnú túžbu po hudbe, oznámil svojmu bratovi želanie stať sa hudobníkom. Vyššie ročníky gymnázia neukončil v Nitre, ale v Budapešti, kde zároveň navštevoval aj Národné konzervatórium.

Hudobná akadémia Budapešť – žiak Franza Liszta[upraviť | upraviť kód]

Po maturite v roku 1878 sa prihlásil na Hudobnú akadémiu v Budapešti na odbor klavír a kompozícia. Riaditeľom a vedúcim profesorom hry na klavíri bol Ferenc Erkel, slávny skladateľ, jedným z profesorov kompozície bol Kornél Ábrányi, významný hudobný spisovateľ. Lesk a význam Akadémie zvyšovala prítomnosť Franza Liszta, ktorý v tom čase trávil tri mesiace ročne v Budapešti a zapájal sa do pedagogickej práce. Obetavá práca týchto hudobných pedagógov našla najsilnejšiu ozvenu u Františka Gaala, ktorý bol v tom čase najlepším študentom Akadémie. Štvorročné štúdium na Hudobnej akadémii ukončil v roku 1882 s výborným hodnotením.

Subotica – nepoznaný a neprijatý génius[upraviť | upraviť kód]

Vďaka svojmu vynikajúcemu diplomu a referenciám svojich bývalých profesorov získal 1. októbra 1882 miesto riaditeľa hudobnej školy v Subotici. V hudobnej škole pôsobil aj ako učiteľ a bol tiež regenschori (organista a zbormajster) v Kostole sv. Terézie. Talentovaný, vzdelaný, ale neskúsený 22-ročný mladý muž, ktorý doteraz žil v šťastnej izolácii umenia, sa ocitol zoči-voči množstvu nevyriešených úloh každodenného života.

František Gaal bol nielen prvým riaditeľom hudobnej školy, ktorý skončil Hudobnú akadémiu, ale vôbec jej prvým učiteľom, ktorý mal akademické vzdelanie. Vzdelával sa vo výborných školách a dovtedy sa pohyboval len medzi svojimi vzdelanými spolužiakmi a profesormi. Práve preto ho skľučovali primitívne hudobné pomery Subotice. V týchto časoch mal prívržencov len medzi mladými intelektuálmi okolo novín Szabadkai Hírlap. Postupne sa však subotická verejná mienka o ňom zlepšovala. Niežeby ho skutočne pochopili, možno si iba zvykli na nepoznaného génia, ktorý žil medzi nimi. Vplýval na nich aj medzinárodný úspech, ktorý dosiahol svojimi koncertmi a skladbami.

Skladateľská a koncertná tvorba[upraviť | upraviť kód]

Obyvatelia Subotice si Františka Gaala vážili ako umelca, skladateľa či dirigenta, v skutočnosti ho neprijali medzi seba. Niekdajší najlepší študent budapeštianskej Hudobnej akadémie, ktorého renomovaní profesori priam rozmaznávali svojím uznaním a pochvalou, unikal z tohto preňho tak chladného prostredia. Utekal ku komponovaniu. S ľubozvučnými skladbami napísanými pre mužský zbor dosiahol v mnohých speváckych kruhoch Uhorska úspech, na ktorý bol zvyknutý na Hudobnej akadémii. Jednu svoju klavírnu skladbu venoval Lisztovi, druhú Wagnerovi. Poslal im ich a obaja veľkí skladatelia mu vyjadrili svoje uznanie. Pápež Lev XII. mu dvakrát poslal vyznamenanie, najskôr za jeho Omšu C dur, potom za Pápežskú hymnu.

Úspešné koncertné turné tiež boli preňho útekom. Otvárali sa mu najslávnejšie koncertné siene Európy v Budapešti, vo Viedni, v Paríži, v Londýne a v Ríme. Bolo to najmä vďaka jeho klavírnej technike, svoju úlohu však zohralo aj jeho nadpriemerné kozmopolitické vzdelanie. Na svojich koncertoch – okrem svojich vlastných skladieb – najradšej hrával romantické diela vyžadujúce veľkú virtuozitu, skladby Liszta, Chopina, Mendelssohna. Aj jeho vlastné diela odzrkadľovali vplyv týchto veľkých majstrov romantiky, hlavne Franza Liszta. Maďarské rapsódie pre klavír napísal v Lisztovom štýle a dosiahol nimi mimoriadne veľký úspech.

V roku 1887 bol na koncertnom turné v Srbsku a Bulharsku, kde sa zoznámil s belehradskou herečkou Zorkou Teodosijević a vytvoril sa medzi nimi romantický vzťah. Prostredníctvom nej sa potom spriatelil aj s významným srbským skladateľom Stevanom Mokranjacom. Zorke Teodosijević venoval Romancu, Mokranjacovi svoju melodrámu s názvom Jadna majka. Na znak sympatie voči svojim srbským priateľom - umelcom a hlavne voči Zorke Teodosijević sa na tomto turné viackrát podpísal ako Franja Galović. Slovanská hudba ho zaujala už aj v detstve: melódie svojej rodnej zeme z okolia Nitry uchopil v kompozícii pre sláčikový orchester s názvom Suita z ruských a česko-moravských piesní. Srbské ľudové piesne spracoval v sprievodnej hudbe k divadelnej hre belehradského herca a dramatika Velju Miljkovića s názvom Kraljević Marko.

Jednu zo svojich najpopulárnejších skladieb s názvom Maďarská ilúzia, v ktorej spracováva ľudovú pieseň Chrúst, žltý chrúst, venoval nadanej a obľúbenej žiačke Nelli Brestyánszky z Bresztiny.

23. januára 1887 koncertoval v Subotici gróf Géza Zichy, slávny jednoruký klavirista, pre ktorého Franz Liszt písal špeciálne virtuózne skladby pre jednu ruku. Na tomto koncerte sa uskutočnila premiéra Gaalovej Slávnostnej predohry, ktorá sa neskôr stala populárnou. Predviedol ju subotický orchester pod vedením autora.

Komponovanie, koncertovanie a organizovanie koncertov boli Františkovi Gaalovi oveľa bližšie než starosti okolo hudobnej školy. 13. apríla 1903 slávil umelec dvadsiate výročie skladateľskej tvorby. Na príležitostnom koncerte osobne dirigoval svoju Slávnostnú predohru.

Posledné tóny života[upraviť | upraviť kód]

V roku 1905 sa začali u klavírneho virtuóza a už svetoznámeho hudobného skladateľa prejavovať zdravotné problémy – ochorenie pečene. V novembri 1906 sa uňho objavila žltačka, ktorú však nebral vážne. V sobotu 8. decembra poobede ešte dirigoval orchester v divadle. Jeho zdravotný stav sa však prudko zhoršil a 11. decembra 1906 zomrel.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Spracované podľa knihy: Márta Kenyeres Kovács: STARÁ PIESEŇ, SLÁVNA PIESEŇ... (Život a dielo Györgya Arnolda, Františka Gaala a Ernőa Lányiho). Vyšla v roku 1976 vo vydavateľstvo Életjel, z maďarčiny preložila Diána Angéla Marosz.