František II. Druget

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodový erb umiestnený na kaštieli v Humennom

František II. Druget(h) (maď. II. Drugeth Ferenc * ? - † 1540) bol členom rodu Drugetovcov.

Vieme o ňom, že v roku 1520 bol komorníkom kráľa Ľudovíta II. Po jeho smrti (1526) nastáva v Uhorsku dvojvládie. Po korunovácii Ferdinanda I. Habsburského sa František II. Druget dohodol s Jánom Zápoľským (ktorý sa taktiež najprv v Tokaji, neskôr 10. novembra i v Stoličnom Belehrade dal vyhlásiť za uhorského kráľa), že zvolajú obce z Horného Uhorska do Humenného na spoločnú poradu. Dozvedáme sa o tom z jeho listu, ktorý napísal v Užhorode v roku 1527

„Aby všetky predstavenstvá vyslali dvoch vybraných mužov, múdreho ducha, v utorok po Kvetnej nedeli do Humenného. dané v Užhorode, v utorok po začatí pôstu, roku 1527.“

Táto porada sa pravdepodobne neuskutočnila, pretože Ferdinand tento problém dvoch vládcov začal riešiť vojenskou cestou. O postoji Františka II. Drugeta zanechal kronikár túto správu

„V sobotu 23.5 (1528) sa k nám dostala správa, že František Humenský, ktorého Katzianer prijal na milosť, pretože sa písomne zaviazal byť na strane Kráľovského veličenstva Ferdinanda, no potom sa znova od neho odtrhol, je so všetkými svojimi ľuďmi pri Jánovi Zápoľskom. Presunul sa za Tisu a varadského biskupa (Imricha) Cibáka i celý kraj za Tisou získal pre vojvodu Jána Zápoľského a proti nášmu kráľovi Ferdinandovi.“

František II. Druget zostal verný Zápoľskému a ako vojak bojoval po jeho boku napr. pri mestečku Tokaj, pri Seni (pri Košiciach, 8. marca 1528). Počas bitky pri Seni utrpel Zápoľský veľkú porážku. Pri úteku do Poľska sa uchýlil u pána Jána z Tarnova a do Uhorska sa znova vrátil s vojskom. Keď Ján Zápoľský utiekol do Poľska, medzitým sa František II. Druget rozhodol pomstiť sa tým, ktorí zapríčinili porážku jeho pána. Začal pustošiť celú severnú časť Zemplínskej stolice a dostal sa do rozporu aj s vlastnými súrodencami, ktorí boli váhaví. Svojho brata Štefana IV. prenasledoval na hrad Brekov a následne na hrad Čičvu. Pri tomto jeho násilí boli na hrade zničené aj archívne materiály vznešených rodín a samotnej Zemplínskej stolice. O nasledujúcich udalostiach sa dozvedáme zo Sperfolgovej kroniky toto

„No potom 28. októbra (1528) prišiel list z Bardejova a z Ľubovnianského hradu od Krupecka, že vojvoda Ján zaručene pred dvoma dňami prihnal s početným vojskom do Humenného. Jeho vlastné vojsko má 1100 mužov, je tam množstvo poľských vojakov a veľké vojenské oddielyprišli aj z Uhorska. Ak vezmeme do úvahy, že sa k nemu pridalo aj vojsko ďalších miest, mal 28. októbra v Humennom okolo 9000 mužov. Chce namieriť na Prešov a na Sabinov, a pravdaže, aj na Levoču, na ktorú sa spomädzi všetkých miest najväčšmi zlostí a nenávidí ju.“

Františkovi II. Drugetovi sa na záver života podarilo nakloniť Jána Zápoľského na uzavretie mieru s Ferdinandom Habsburským. To bolo už jeho posledné výraznejšie vystúpenie v politickom živote. Zomrel v roku 1540.

Zostali ešte jeho piati bratia Juraj I., Imrich I., Štefan IV., Anton I., a Gabriel I. Ani jeden z nich sa už nevyrovnal politickej aktivite Františka II. Imrich I. bol viac naklonený na stranu Ferdinanda, čo je pochopiteľné, pretože mal za manželku Bebekovú. Rodina Bebeková dostala majetky od Ferdinanda a následne opustila stranu Zápoľského. Imrich I. sa angažoval spolu so svojimi bratmi Antonom I. a Gabrielom I. zvlášť v roku 1541, aby došlo k zjednoteniu krajiny na čele s Ferdinandom.