Frizinské pamiatky
Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (nem. Freisinger Denkmäler, slov. Brižinski spomeniki, lat. Monumenta Frisingensia) sú tri latinkou písané texty, ktoré v zachovanej podobe jazykovo a časovo spadajú do slovinskej redakcie staroslovienčiny resp. cirkevnej slovančiny[pozn 1], ale pôvodne boli staroslovienske a písané hlaholikou (túto druhú skutočnosť v Slovinsku spravidla popierajú).[pozn 2] Nie sú to originály, ale prepisy: originály sú pravdepodobne z prvej polovice 9. storočia, prepisy z neskoršieho obdobia (pozri nižšie).[2]
Frizinské pamiatky sú zaznamenané na prázdnych stranách latinského kódexu v biskupskej knižnici vo Freisingu v Nemecku, od roku 1803 sú v knižnici v Mníchove.[3]
Text je starosloviensky so slovinskými a nemeckými jazykovými prvkami, z pohľadu Slovinska ide o najstarší text v slovinčine. Zároveň je to najstarší zachovaný (dlhší) slovanský text písaný latinkou vôbec. Starosloviensky pôvod tejto pamiatky dokázal v roku 1942 A. V. Isačenko v práci Jazyk a pôvod Frizinských pamiatok (1943).
Frizinské pamiatky sú tieto 3 texty:
- 1. text: prvá spovedná formula (preložená z nemčiny)
- 2. text: (Metodova) Adhortácia k pokániu (pozri Cyril a Metod#Tvorba)
- 3. text: druhá spovedná formula (preložená z nemčiny)
Texty ako také vznikli vo veľkomoravskom prostredí v 9. stor., odtiaľ sa dostali do slovinského prostredia. Zachovaná podoba (dokument ako taký) vznikla v dvoch krokoch:
- 2. a 3. text: medzi rokmi 972 a 1000, najpravdepodobnejšie okolo roku 980, zapísal ho nemecký pisár.[2]
- 1. text: asi v 20. rokoch 11. storočia (najneskôr 1039), zapísal ho spamäti slovanský kňaz.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ O cirkevnej slovančine namiesto staroslovienčiny spravidla hovoríme od 11. stor. - Frizinské pomiatky vznikli v 10. a 11. stor.
- ↑ O vzťahu slovinčina - staroslovienčina: „Dosiaľ sa pokladala za slovinskú pamiatku, no najnovšie sa ukazuje, že je veľkomoravského pôvodu a dostala sa do slovinskej oblasti, kde sa používala a slovansky diktovanú ju napokon zapísal nejaký nemecký pisár“.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 Kultúra, 1. časť. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 138 – 139.
- ↑ a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 91.
- ↑ 83. FRIZINSKÉ PAMIATKY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 123 – 124.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Digitálne vydanie s komentárom v slovinčine a čiastočne v angličtine zo slovinského uhla pohľadu
- (odfotený text)
- (komentár nem.)
- (český text, pozri najmä pozn. 2 dole)
- [1] Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- ISAČENKO, Alexander V. Jazyk a pôvod Frizinských pamiatok. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1943. 105 s. (Spisy Slovenskej akadémie vied a umení; zv. 1.)
- MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s.