Geminidy
| Geminidy | |
 | |
| Dátum objavenia | 1862 |
|---|---|
| Materské teleso | 3200 Phaethon |
| Radiant | |
| Súhvezdie | Blíženci |
| Rektascenzia | 07h 28m 00s |
| Deklinácia | +32° 00′ 00″ |
| Vlastnosti | |
| Aktivita | od 7. decembra < br/> do 17. decembra |
| Maximálna aktivita | 14. december |
| Rýchlosť | 35 km/s |
| Zenitová hodinová frekvencia | 75+ |
Geminidy sú meteorický roj spôsobený telesom 3200 Phaethon. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Blíženci pri hviezde Castor.
Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Zaujímavé sú nielen kvôli svojej vysokej aktivite, ale z dynamického hľadiska i stále nie celkom preskúmanému pôvodu. Materské telesá väčšiny meteorických rojov sú kométy, ale u Geminíd tomu tak možno nie je. Predpokladá sa, že pochádzajú z asteroidu 3200 Phaethon. Je dosť pravdepodobné, že ani Phaethon nie je obyčajným asteroidom, ale je to jadro vyhasnutej kométy.
Geminidy môžeme každoročne pozorovať medzi 7. až 17. decembrom, pričom maximum sa vyskytuje okolo 13.-14. decembra. Geminidy sú meteory strednej rýchlosti (so Zemou sa stretávajú pri rýchlosti 34,6 km/s); slabšie meteory sú aktívnejšie skôr, než sú najpočetnejšie jasnejšie. Očakávaná najvyššia zenitová hodinová frekvencia je až 130+/-20 meteorov. Zaujímavosťou Geminíd bývajú zelenkavé meteory, bežné sú biele, modré a žlté. Zo všetkých meteorických rojov Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry. Maximum je 40 km nad zemským povrchom. Ich hustota je najvyššia zo všetkých známych meteorických rojov – 2 až 3 g/cm2 a bola zistená z ablácie. Dráha meteoroidov, z ktorých vznikajú, je ovplyvňovaná Zemou, ale predovšetkých Jupiterom. Priesečník meteoroidového prúdu s ekliptikou sa vzďaľuje od Slnka. V roku 1700 bol vzdialený 0,1337 AU od zemskej dráhy. V roku 1900 sa vzdialenosť zmenšila už len na 0,0178 AU a v roku 2100 bude z vonkajšej strany zemskej dráhy vo vzdialenosti 0,1066 AU (Podľa M. Plavca).