Georg Friedrich Bernhard Riemann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Georg Friedrich Bernhard Riemann
nemecký matematik
Georg Friedrich Bernhard Riemann v roku 1863
Georg Friedrich Bernhard Riemann v roku 1863
Narodenie17. september 1826
Breselenz, Nemecko
Úmrtie20. júl 1866 (39 rokov)
Selasca, Taliansko
Alma materGeorg-August-Universität Göttingen
Humboldtova univerzita v Berlíne
Profesiamatematik
RodičiaFriedrich Bernhard Riemann
Charlotte Ebell
ManželkaElise, rod. Kochová
Deti1 dcéra
PodpisGeorg Friedrich Bernhard Riemann, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Georg Friedrich Bernhard Riemann

Georg Friedrich Bernhard Riemann [vyslovuj „Ríman“] (* 17. september 1826, Breselenz, Nemecko – † 20. júl 1866, Selasca, Taliansko) bol nemecký matematik, ktorý významne prispel do analýzy a diferenciálnej geometrie, pričom niektoré jeho príspevky umožnili cestu neskoršiemu rozvoju všeobecnej relativity.

Jeho meno sa spája s : zeta funkciou, Riemannovým integrálom, Riemannovou lemou, Riemannovým priestorom, Riemannovou vetou o konformnom zobrazení, Riemannovými-Hilbertovými problémami, Riemannovými plochami, Riemannovou-Rochovou vetou, Riemannovou komplexnou guľou a Cauchyho-Riemannovými rovnicami.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Breselenzi, dedine neďaleko Dannenbergu v Hannoverskom kráľovstve v dnešnom Nemecku. Jeho otec Friedrich Bernhard Riemann bol luteránsky farár v Breselenzi. Bernhard bol druhým zo šiestich detí.

V roku 1840 odišiel do Hannoveru, aby žil so svojou starou matkou a navštevoval lýceum. Po smrti starej matky v roku 1842 chodil na Johanneum v Lüneburgu. V roku 1846 začal študovať filológiu a teológiu na univerzite v Göttingene. Navštevoval prednášky Gaussa o metóde najmenších štvorcov. V roku 1847 mu jeho otec dovolil prestať študovať teológiu a začať študovať matematiku.

V roku 1847 sa presťahoval do Berlína, kde vyučovali Jacobi, Dirichlet a Steiner. Zostal v Berlíne dva roky a v roku 1849 sa vrátil do Göttingenu.

Riemann mal svoju prvú prednášku v roku 1854, ktorou nielen že založil odbor Riemannovskej geometrie, ale aj pripravil cestu Einsteinovej všeobecnej relativite. Bol povýšený na čestného profesora na univerzite v Göttingene v roku 1857 a v roku 1859 sa stal radovým profesorom po Dirichletovej smrti.

V roku 1862 sa oženil s Elise Kochovou.

Zomrel na tuberkulózu na svojej tretej ceste do Talianska v Selasce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]