Carl Friedrich Gauß
| Carl Friedrich Gauß | |
| nemecký matematik, fyzik a astronóm | |
| | |
| Narodenie | 30. apríl 1777 Braunschweig, Brunswick-wolfenbüttelské kniežatstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
|---|---|
| Úmrtie | 23. február 1855 (77 rokov) Göttingen, Hannoverské kráľovstvo, Nemecký spolok |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Carl Friedrich Gauß (plné texty diel autora) |
| Commons | |
(Johann) Carl Friedrich Gauß (lat. forma mena Carolo Friderico Gavss) (* 30. apríl 1777, Braunschweig, Brunswick-wolfenbüttelské kniežatstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 23. február 1855, Göttingen, Hannoverské kráľovstvo, Nemecký spolok) bol nemecký astronóm, matematik a fyzik, jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias.[1]:296–298 Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.[1]:298–305
Zázračné dieťa
[upraviť | upraviť zdroj]C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra.[chýba zdroj] Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť.[1]:297 Čítať sa naučil skoro sám.[chýba zdroj] Keď mal tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu.[1]:297 No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jeden do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu.[1]:297 Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.[2]:151
Štúdiá
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na gymnáziu.[2]:151 Keď Carl Gauß dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum.[2]:152 Tu Carl Gauß nezávisle „znovuobjavil“ Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach.[3] S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795 – 98 na univerzite v Göttingene a v roku 1799 predložil dizertačnú prácu na univerzite v Helmstede.[2]:152–153 Vo svojej dizertačnej práci Carl opísal dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).[1]:297
Vedecká kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene.[1]:298 V júni 1801 sa rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom.[3][chýba zdroj] Keď Heinrich Wilhelm Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola takmer presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal.[1]:304 Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov.[1]:304 To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.[2]:155
Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle – v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaußova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.[1]:298, 300, 302[chýba zdroj]
V geometrii bol Carl Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii – zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.[4][chýba zdroj]
Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhelmom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu.[1]:305 V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,1 km.[5]:6
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 HOBST, Eduard; HOBSTOVÁ, Matilda. Carl Friedrich Gauss — zakladateľ modernej matematiky. Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 2007, roč. 52, čís. 4, s. 296–307. Dostupné online [cit. 2026-11-04].
- 1 2 3 4 5 STUDNIČKA, František Josef. O průběhu života Gaussova. Časopis pro pěstování mathematiky a fysiky, 1877, roč. 6, čís. 4, s. 148–161. Dostupné online [cit. 2026-11-04]. (po česky)
- 1 2 J. J. O'Connor, E. F. Robertson. Johann Carl Friedrich Gauss [online]. MacTutor History of Mathematics, University of St Andrews, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Šárka Štěpánová. Objevování neeukleidovské geometrie [online]. prase.cz, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Magdalena Kersting. Der Gauß-Weber-Telegraf [online]. Sammlung und Physikalisches Museum, Fakultät für Physik, Universität Göttingen, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Y. Y. Fan, R. E. Kalaba, H. H. Natsuyama, F. E. Udwadia. Reflections on the Gauss Principle of Least Constraint. Journal of Optimization Theory and Applications, 2005, roč. 127, čís. 3, s. 475–484. Dostupné online [cit. 2026-11-04]. DOI: 10.1007/s10957-005-7496-7. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Carl Friedrich Gauß
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Friedrich Gauß
- Narodenia 30. apríla
- Narodenia v 1777
- Úmrtia 23. februára
- Úmrtia v 1855
- Nemeckí matematici
- Nemeckí fyzici
- Nemeckí optici
- Nemeckí astronómovia
- Geometri
- Členovia Kráľovskej spoločnosti
- Držitelia Radu Pour le Mérite
- Osobnosti na nemeckých bankovkách
- Osobnosti na nemeckých poštových známkach
- Absolventi Univerzity v Göttingene
- Osobnosti z Braunschweigu
- Členovia Göttingenskej akadémie vied