Preskočiť na obsah

Carl Friedrich Gauß

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Carl Friedrich Gauss)
Carl Friedrich Gauß
nemecký matematik, fyzik a astronóm
Carl Friedrich Gauß
Narodenie30. apríl 1777
Braunschweig, Brunswick-wolfenbüttelské kniežatstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie23. február 1855 (77 rokov)
Göttingen, Hannoverské kráľovstvo, Nemecký spolok
PodpisCarl Friedrich Gauß, podpis
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Carl Friedrich Gauß
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Carl Friedrich Gauß

(Johann) Carl Friedrich Gauß (lat. forma mena Carolo Friderico Gavss) (* 30. apríl 1777, Braunschweig, Brunswick-wolfenbüttelské kniežatstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 23. február 1855, Göttingen, Hannoverské kráľovstvo, Nemecký spolok) bol nemecký astronóm, matematik a fyzik, jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias.[1]:296–298 Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.[1]:298–305

Zázračné dieťa

[upraviť | upraviť zdroj]

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra.[chýba zdroj] Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť.[1]:297 Čítať sa naučil skoro sám.[chýba zdroj] Keď mal tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu.[1]:297 No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jeden do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu.[1]:297 Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.[2]:151

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na gymnáziu.[2]:151 Keď Carl Gauß dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum.[2]:152 Tu Carl Gauß nezávisle „znovuobjavil“ Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach.[3] S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795 – 98 na univerzite v Göttingene a v roku 1799 predložil dizertačnú prácu na univerzite v Helmstede.[2]:152–153 Vo svojej dizertačnej práci Carl opísal dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).[1]:297

Vedecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene.[1]:298 V júni 1801 sa rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom.[3][chýba zdroj] Keď Heinrich Wilhelm Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola takmer presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal.[1]:304 Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov.[1]:304 To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.[2]:155

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle – v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaußova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.[1]:298, 300, 302[chýba zdroj]

V geometrii bol Carl Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii – zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.[4][chýba zdroj]

Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhelmom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu.[1]:305 V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,1 km.[5]:6

  • jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitiones Arithmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801)[1]:300
  • O novom všeobecnom princípe mechaniky – 1829[6]:475, 484

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 HOBST, Eduard; HOBSTOVÁ, Matilda. Carl Friedrich Gauss — zakladateľ modernej matematiky. Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 2007, roč. 52, čís. 4, s. 296–307. Dostupné online [cit. 2026-11-04].
  2. 1 2 3 4 5 STUDNIČKA, František Josef. O průběhu života Gaussova. Časopis pro pěstování mathematiky a fysiky, 1877, roč. 6, čís. 4, s. 148–161. Dostupné online [cit. 2026-11-04]. (po česky)
  3. 1 2 J. J. O'Connor, E. F. Robertson. Johann Carl Friedrich Gauss [online]. MacTutor History of Mathematics, University of St Andrews, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Šárka Štěpánová. Objevování neeukleidovské geometrie [online]. prase.cz, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ Magdalena Kersting. Der Gauß-Weber-Telegraf [online]. Sammlung und Physikalisches Museum, Fakultät für Physik, Universität Göttingen, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. ↑ Y. Y. Fan, R. E. Kalaba, H. H. Natsuyama, F. E. Udwadia. Reflections on the Gauss Principle of Least Constraint. Journal of Optimization Theory and Applications, 2005, roč. 127, čís. 3, s. 475–484. Dostupné online [cit. 2026-11-04]. DOI: 10.1007/s10957-005-7496-7. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]