Gerolamo Cardano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gerolamo Cardano
Gerolamo Cardano
Narodenie24. september 1501
Pavia, Taliansko
Úmrtie20. september 1576 (74 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gerolamo Cardano

Gerolamo Cardano (alebo Girolamo/Geronimo Cardano alebo lat. Hieronymus Cardanus) (* 24. september 1501, Pavia – † 20. september 1576, Rím) bol taliansky matematik, filozof a astrológ, ktorý v čase najväčšieho rozkvetu astrológie v rokoch 1450 - 1550 patril medzi tých, ktorí zároveň aktívne rozvíjali astronómiu. Jeden z hlavných predstaviteľov prírodnej filozofie obdobia renesancie.

Žil a učil v Miláne a Pavii, potom v Bologni. Roku 1570 ho zatkli pre údajné kacírstvo a zakázali mu učiť a publikovať. Odvtedy žil v Ríme.

Roku 1545 napísal Ars magna, v ktorej uverejnil postupy na riešenie rovníc tretieho stupňa, ktorých výsledkom sú takzvané Cardanove vzorce (postupy vymyslel žiak Niccola Fontana Tartaglia S. del Ferro), a postupy na riešenie rovníc štvrtého stupňa (Lodovico Ferrari).

Ako prvý sa zaoberal matematickou pravdepodobnosťou, opísal Cardanov záves (tiež krížový záves; prvýkrát spomenutý Filónom Byzantským) a Cardanov kĺb (tiež krížový kĺb; takisto ho neobjavil Cardano).

V oblasti medicíny sa snažil tomuto oboru dať vedecký základ a zabezpečiť, aby pomáhala praktickému liečiteľstvu – zanechal veľa pozorovaní z oblasti patológie, teralógie a o infekčných chorobách.

V oblasti filozofie bol hylozoista, čiže svet je vraj naplnený prahmotou naplnenou dušou. Spájal panteizmus s novoplatónskym mysticizmom.

Bol aj známym astrológom. Napísal knihy o metoskopii a astrológii a bol dvorným astrológom Joachima I. von Brandenburg.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]