Giberelín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
GA1, pravdepodobne najbežnejší rastlinný giberelín
GA3, prvý objavený giberelín tvorený hubou Giberella fujikuroi. Od rastlinného GA1 sa odlišuje jednou dvojitou väzbou. Podobnosť týchto látok je príčinou ich podobného účinku v rastlinách

Giberelínyrastlinné hormóny zodpovedné hlavne za výšku rastlín. Prvý giberelín, kyselinu giberelovú (GA3) izoloval v roku 1956 japonský biológ Teijiro Yabuta, z huby Giberella fujikuroi. Huba spôsobuje chorobu nazývanú „bakanae“, ktorá sa prejavuje prehnaným rastom rastlín ryže do výšky, potom žltnutím a úhynom.

Najtypickejší pre rastliny je giberelín GA1.

Syntéza giberelínov[upraviť | upraviť zdroj]

Giberelíny sú izoprenoidy, syntetizované v rastlinách v tvz. terpenoidnej dráhe kde sa z 3 molekúl acetylkoenzýmu A vytvorí kyselina mevalónová. Ďalším medziproduktom (a základnou jednotkou) je päťuhlíkový izopentenyl pyrofosfát (IPP). Giberelíny sú diterpény, takže ich základná kostra obsahuje 4 jednotky IPP, spolu 20 atómov uhlíka. Uhlíkový reťazec podlieha cyklizácii v proplastidoch meristémov. Syntéza sa ukončuje v endoplazmaticom retikule. Pre biologickú funkciu giberelínov je veľmi dôležitá poloha hydroxylových skupín.

Giberelíny sa tvoria hlavne v semenách, a meristémoch koreňov, alebo mladých listov. Môžu sa však tvoriť aj v iných bunkách, najmä pri nedostatku cukru, alebo pri kyslíkovom strese.

Inaktivácia giberelínov (na skladovacie účely) je možná ich konjugáciou s glukózou.

Fyziologické účinky giberelínov[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýraznejším prejavom účinkov giberelínov je podpora predlžovacieho rastu stoniek. Rastliny tvoriace ružicu prízemných listov majú v nich zväčša málo giberelínov, pri ich umelom dodaní môžu vytvoriť vysokú stonku. Naopak rastliny s vysokou stonkou (s veľkou vzdialenosťou jednotlivých listov), majú prirodzene vysokú hladinu giberelínov.

Giberelíny (GA9) podporujú kvitnutie niektorých druhov, najmä tých ktoré kvitnú v chladnejšom období roka.

Aktivujú klíčenie semien. V semenách sa často nachádza väčšie množstvo GA12, ktorý je neaktívny. Z neho sa však môže rýchlo vytvoriť aktívna forma, ktorá napomáha v prvých fázach klíčenia. Tvorba aktívnych giberelínov je často aktivovaná chladom. Bez pôsobenia chladu niektoré semená neklíčia (potrebujú odpočinok v chlade - dormanciu). Ak im však umelo dodáme aktívne giberelíny, pôsobenie chladu nie je potrebné.

Giberelíny tiež môžu podporovať rast niektorých plodov, prípadne oddialiť ich starnutie.